Mohutná loď rozrážala morské vlny. Na prove stál kapitán, sám veľký Cinkoš Všetkozlat, a netrpezlivo hľadel
„Za pokladom?“ Posádka sa zatvárila otrávene. „Veď to robíme každý deň. Už to ani nemáme kam dávať. V podpalubí je toľko zlata, že sa skoro
„Nezmysel, pokladu nie je nikdy dosť! A my musíme mať najviac. Takže napnúť plachty a vyrážame!“
Kapitán rozložil na stôl mapu s veľkým červeným
Kormidelník sa chopil
Loď svojou provou usilovne rozrážala vlny. Okolo sťažňov krúžili čajky. Kapitán spokojne pozoroval horizont a smer kontroloval
„Pán kapitán?“ ozval sa zrazu za ním kormidelník.
Kapitán Cinkoš zaklapol
„Už sa stmieva a myslím, že by bolo najlepšie nechať to na ráno,“ navrhol mu.
Kapitán sa zamračil: „Kto tu velí?“
„Vy, pán kapitán,“ odvetil kormidelník.
„Presne tak. A ja velím, že po to zlato sa doplavíme ešte dnes a už zajtra sa z neho budeme
Námorník sa zamyslel: „Ale načo nám bude ďalšie zlato? Na mori si zaň nič nekúpime.“
Kapitán sa na kormidelníka pozrel, akoby mu vyrástla druhá hlava. „Počúvaj ma, ty... zlato je predsa
Keď videl, že naňho kormidelník aj po tomto zdôvodnení zmätene civie, kapitán Cinkoš len mávol rukou a
Námorník sa zahľadel na zapadajúce slnko a zamrmlal: „Toto nedopadne dobre.“
Do lode narážali vlny a vo vzduchu boli cítiť chaluhy. Nad hladinu občas vyskočila
Readmio je aplikácia plná detských rozprávok oživených zvukmi, ktoré reagujú na váš hlas. Fúra rozprávok je zadarmo, nové pridávame každý týždeň.
