Perzeus a Andromeda

Bolo raz jedno africké kráľovstvo. Nachádzalo sa v ďalekej Etiópii a vládol v ňom kráľ Kéfeus so svojou ženou Kassiopeiou. Kassiopeia bola nesmierne ješitná a chválenkárska. Neustále sa nad niekoho povyšovala a mala pocit, že je múdrejšia a lepšia než ostatní. Jedného dňa urazila morské nymfy, keď vyhlásila, že je krajšia ako ony všetky dohromady.

Ale aj morské víly boli trochu ješitné. Veľmi sa ich to dotklo, a preto sa sťažovali u mocného boha mora Poseidona. A ten sa tiež urazil – hotová pohroma.

Poseidon plný hnevu poslal do Kéfeovho a Kassiopeinho kráľovstva desivú morskú obludu. Tá plávala okolo brehov kráľovstva a z času na čas vyliezla na breh, kde ničila úrodu a napádala poddaných. Kráľovstvo upadalo do stále väčšieho smútku a nešťastia. Ľudia nemali čo jesť a strašného netvora sa veľmi báli.

Kráľ už nevedel, čo si počať. Zašiel preto do veštiarne po radu. Veštec mu síce radu dal, ale panovníka jeho slová vôbec nepotešili. Povedal mu:

„Ak chceš, aby sa tvojmu kráľovstvu opäť darilo, daruj oblude svoju dcéru Andromedu. Keď ju obluda dostane, odpláva od tvojich brehov a už sa k nim nikdy nevráti.“

Kráľ sa celkom rozrušený vrátil domov a bol odhodlaný veštbu pred všetkými utajiť. „Svoju dcéru nikdy neobetujem,“ mrmlal si popod fúzy.

No niekto to predsa len začul a kráľovo tajomstvo vyzradil. Veštba sa tak dostala medzi ľudí. Poddaní sa hneď začali búriť:

„Poslúchnite veštca!“ kričali davy pod oknami kráľovského paláca. „Nie je spravodlivé, že pre kráľovnine spupné slová zomierajú nevinní ľudia a princezná má zostať ušetrená!“

Kráľ musel uznať, že majú pravdu. S ťažkým srdcom teda sľúbil, že svoju dcéru oblude vydá. Hneď ráno ju so slzami v očiach pripútal ku skale na pobreží a čakal, kým si po úbohú Andromedu netvor pripláva…