Čarovný saxofón

Bol piatok popoludní a Majka práve dorazila domov. Len čo odomkla dvere, ani chvíľku nezaháľala. Pod písací stôl schovala školskú tašku a do rohu miestnosti, tam, kde stál stojan na noty, takmer posvätne odložila svoj saxofón. Práve sa vrátila zo skúšky školskej kapely. Hoci hru milovala nadovšetko, nič sa nestane, ak si raz v sobotu nezacvičí. Nástroj ostane pekne doma.

Rýchlo schmatla batoh, naskladala doň čistú spodnú bielizeň, tričko, pyžamo, zubnú kefku a knižku. Ešte raz sa rozhliadla, či na niečo nezabudla, a vybehla von. Ide na víkend k babičke!

Majka je už veľké dievča, a preto cestuje k babičke autobusom sama. Stačí jej dobehnúť na zastávku, odkiaľ jazdí do neďalekej dediny prímestská linka. Tá ju zakrátko dovezie na miesto, kde trávi nejeden voľný deň. Babička na ňu, tak ako vždy, čakala na námestí.

„Majuška moja, vitaj,“ zdravila ju so šťastným úsmevom. „Poďme domov, mám pre teba prekvapenie.“

Majke sa rozžiarili oči zvedavosťou. Čo by to asi mohlo byť? Narodeniny mala nedávno, meniny bude mať až o pol roka. A Vianoce sú v nedohľadne... Nedočkavo sa náhlila dovnútra.

Na stole v kuchyni čakal objemný čierny kufor. Babička sa usmiala a jemne pokynula hlavou smerom k nemu. „Patril môjmu ockovi, tvojmu pradedkovi. Dlho ležal zahrabaný na povale. Nastal však čas, aby som ti ho dala, keď už hráš v tej kapele.“

Majke sa rozbúšilo srdce. Svojho pradedka nepoznala, videla iba niekoľko jeho starých fotografií. Pri pohľade na kufor jej však začínalo svitať...

Keď ho pomaly otvorila, akoby na ňu dýchla minulosť. Na červenom zamate ležal tenor saxofón. Na prvý pohľad bolo vidieť, že nástroj už toho veľa zažil. Bol zreteľne obitý a v krasopisne vyrytom nápise „Amati Kraslice“ sa tu a tam objavilo zrniečko hrdze. V priehradke Majka našla vzorne poskladaný popruh na krk,…