Čarovné upratovanie

V jednom byte žilo malé dievčatko. Volalo sa Katarínka a jeho mamička bola čarodejnica. Aspoň ona si to o nej myslela. Nikdy ju síce čarovať nevidela, ale bola presvedčená, že to dokáže.

Viete, ako to vyzeralo? Vždy keď mamička zavolala Katku na desiatu, hračky nechala na koberci a odbehla. Mamka pred ňu položila misku s ovocím a kamsi sa vytratila. A keď Katarínka po dojedení otvorila dvere do svojej izby, všetky hračky ležali pekne vyrovnané na poličkách.

„Ako si to urobila, mami?“ pýtalo sa dievčatko.

„To ti poviem, keď budeš trochu väčšia,“ odbíjala ju s tajomným úsmevom mamička.

Ale Katke to nedalo spať. Keď si raz mamička odskočila dolu po poštu, dievčatko sa rozhodlo, že tomu jej čarovaniu príde na koreň. Hračky položila na koberec a zavrela za sebou dvere. Chvíľu počkala a potom ich opäť otvorila. A nič. Nestalo sa vôbec nič.

„Ako je to možné?“ nechápala.

„Takto sa to nerobí,“ ozvalo sa z poličky.

Katka prekvapene zaklonila hlavu. Na poličke stála rodinná fotografia a v rohu jej rámčeka mal svoju pavučinku maličký tvor.

„Ja som Merlin,“ predstavil sa pavúčik hrdo.

„Ty vieš rozprávať?“ čudovala sa Katka.

„Rozprávam, pretože už viac nemôžem byť ticho. Odtiaľto zhora som dobre videl, ako tvoja mamička čaruje, a takto to rozhodne nevyzeralo. Ale ak chceš, čarovať ťa naučím.“

„Naozaj?“ reagovala Katka a poskočila od radosti.

„Ale niečo by som za to od teba potreboval. Tvoja mamička hovorila, že bude vymetať prach z poličiek, a bol by som veľmi nerád, keby poškodila môj domček.“

„Neboj sa, Merlin, nikto sa tvojej pavučinky ani nedotkne, len mi už povedz, ako na to,“ zaprosila Katarínka nedočkavo.

„Najskôr vezmi všetky kocky a poskladaj ich do škatule tak, aby na dne boli žlté, uprostred zelené a hore…