Cár a tkáč

Bola raz jedna krajina, v ktorej vládol starý cár. Jedného dňa k nemu prišiel posol z cudziny. Nič nepovedal, iba si v tichosti obzeral cárov trón. Potom vybral z vrecka kriedu a okolo trónu urobil hrubú čiaru.

„Čo to má znamenať?“ opýtal sa cár, ale odpovede sa nedočkal. Posol tam len stál a nevyriekol jediného slova.

Cár bol správaním posla veľmi znepokojený, a tak si dal zavolať všetkých svojich radcov, aby mu povedali, čo ten kruh okolo trónu znamená. Lenže radcovia mu nevedeli dať žiadnu odpoveď. Cár sa nahneval a prikázal im nájsť človeka, ktorý mu všetko vysvetlí, inak prídu o hlavu.

Radcovia sa teda vybrali do sveta hľadať múdreho človeka, ktorý by uhádol, čo znamená tá záhadná čiara okolo trónu. Obchádzali jedno mesto za druhým, zastavovali sa v každom dome, ale nikoho sa im nájsť nepodarilo.

Napokon sa zatúlali na samotu, kde široko-ďaleko nič nebolo, len jedna chalúpka učupená medzi kopcami. Zaklopali na dvere, ale nikto neotváral. Vošli teda dnu, no v izbe ani živej duše. Iba kolíska visela z povaly a sama od seba sa hojdala.

„Čože sú to za čary, keď tu nikoho niet?“ čudovali sa radcovia. Otvorili druhé dvere a tam zas len prázdna izba. Iba kolíska, čo visela z povaly a sama od seba sa hojdala.

Vyšli z domu na neďaleký kopec a odtiaľ videli, ako sa na streche toho domu suší pšenica. Nad pšenicou bola upevnená trstina, ktorá sa knísala z boka na bok a plašila vtáky, aby nemohli na pšenicu sadať.

„Čo to, čo to? Veď je úplné bezvetrie. Ako sa tá trstina kníše?“ opäť sa radcovia čudovali. Vtom si všimli, že v dome musí byť ešte jedna izba, lebo v jednom okne plápolalo svetlo a v tých dvoch izbách, v ktorých boli, sa nesvietilo.…