Dlhé roky nažívali draky a vrany spoločne na jednom území. A hoci medzi nimi nebolo nikdy nejaké priateľstvo, nemali medzi sebou žiadne spory ani hádky. Aj keď vrany ustavične lietali ponad draky a nepríjemne pritom krákali, draky sa nimi vôbec nedali vyrušovať. Deň čo deň sa v malých skupinkách stretávali v tmavých jaskyniach. Trénovali tam vrhanie ohnivými plameňmi a opaľovali tak steny, ktoré boli vďaka ich záľube čierne ako uhoľ.
Jedného dňa si vrany zvolili nového vládcu. Volal sa Kraaah. Ten sa rozhodol, že vrany si musia draky podmaniť, pretože chcel, aby im slúžili. Poslal teda dračiemu vládcovi list, v ktorom ho opovážlivo požiadal, aby sa draky stali služobníkmi vrán.
No keď si Drago, vládca drakov, vo svojej jaskyni tento list prečítal, iba sa na tom svojím hrubánskym hlasom schuti zasmial. Nešlo mu do hlavy, prečo by veľké a silné draky mali slúžiť malým čiernym vtákom. Veď vrany môžu byť vlastne rady, že im draky vôbec tolerujú ich neprestajné krákanie. Zamýšľal sa vládca drakov nad tou nezmyselnou požiadavkou, krútiac pritom hlavou.
Drago si vzápätí dôkladne naostril svoj veľký pazúr o jednu zo skál, čo boli v jaskyni, a keď už bol dostatočne ostrý, namočil ho do atramentu a začal písať list novému vládcovi vrán.
„Milý Kraaah, veľmi si ma svojou požiadavkou pobavil, ale draky nikdy nebudú slúžiť vranám. A preto na túto predstavu radšej rýchlo zabudni,“ diktoval sám sebe nahlas. List potom pekne poskladal a podal ho dračiemu poslovi, aby ho ihneď odniesol do mesta, kde žili vrany.
Keď si Kraaah prečítal Dragovu odpoveď na svoj list, okamžite mu napísal strohý odkaz, nech sa draky pripravia na vojnu. Jeho čierny posol zatrepotal krídlami a zakrátko sa už vznášal ponad dračie jaskyne, kde mal zhodiť dôležitú správu pre vládcu drakov. Len čo doletel nad to správne miesto, pustil…