V celom byte ešte rozvoniavali zákusky a za oknom dohárala sviečka. Adelka počula, ako sa ocko s mamkou v kuchyni smejú a zhovárajú. Ona už ale nejakú chvíľu sedela vo svojej izbičke a natešene pozerala na práve rozbalené darčeky. Od mamky a ocka dostala nové baletné špičky a sukienku, dedko s babičkou jej zas kúpili lístky na Labutie jazero. Na balíčku od rodičov sa navyše otáčala aj malá baletka na kľúčik, ktorá teraz sedela v Adelkinej dlani. Adelka bola v siedmom nebi. Tento sviatočný večer mal len jednu jedinú chybičku krásy.
„Nech sa mi už konečne podarí tá nešťastná pirueta!“ vzdychlo si dievčatko a trochu závistlivo pozrelo na figúrku, ktorú stačilo len natočiť pomocou kľúčika, a ona sa bezchybne krútila v rytme zvonkohry.
Adelka si po prvý raz vyskúšala balet, keď mala štyri roky. Mamička ju zapísala na skúšobnú hodinu, no Adelka sa vtedy trocha bála. Okamžite si však obľúbila láskavú a elegantnú pani učiteľku, páčila sa jej i hudba, na ktorú počas hodín tancovali. A keď potom videla v Národnom divadle Luskáčika, zrodila sa skutočná láska na celý život.
Teraz Adelka vstala a obliekla si nové baletné oblečenie. Maličkú baletku na kľúčik si schovala do nočného stolíka na pamiatku. Zapla hudbu a pustila sa do trénovania. Tanečná škola, ktorú Adelka posledných päť rokov navštevovala, totiž chystala predstavenie o Šípkovej Ruženke, a Adelka veľmi stála o hlavnú rolu. Nato sa ale potrebovala naučiť piruetu. Konkurz mal byť hneď v prvom týždni po prázdninách, no dievčatku sa v tomto stále nedarilo.
Sústredene odpočítala: „Päť, šesť, sedem, osem, otočka!“
Ale ani tentoraz nebola úspešná. Nedarilo sa jej zostať na špičkách. A keď sa jej to už podarilo, nedokončila zase otočku. A ak aj otočku dokončila, na konci stratila rovnováhu. Nešťastné dievčatko si sklamane sadlo na zem a začalo sa naťahovať. Odrazu ju…