Ako získali jednorožce krídla

Napadlo vám niekedy, prečo majú jednorožce krídla? Tak sa pohodlne usaďte, pretože náš príbeh sa práve začína, a to v jednej ďalekej čarovnej krajine.

Na magickej lúke, kde sa strieborná tráva trblietala a Dúhová rieka mihotala, stáli dva jednorožce. Volali sa Kali a Remi a boli najlepšími kamarátmi. Celé dni veselo chrúmali striebornú trávu a pretekali sa v behu pozdĺž kríkov. Túžobne pritom hľadeli na vtáky, ktoré sa nad nimi preháňali a krúžili krištáľovo modrou oblohou.

Jedného slnečného dňa sa k jednorožcom primotkala zajačica.

„Ahoj, Kali, ahoj, Remi! Och, dnes ma ale bolia nožičky. Chcela by som vedieť skákať ako klokan.“ (To bolo ešte v čase, keď zajace nemali silné skákajúce nohy, aké majú dnes.) Kali a Remimu bolo ich zajačej kamarátky ľúto, ale nevedeli, ako jej pomôcť.

„Aj my tak túžobne pozeráme na vtáky. Každý deň, keď ich sledujeme, si želáme, aby sme mohli lietať ako ony!“

Na druhý deň, keď sa Kali a Remi išli napiť sviežej studenej vody, v Dúhovej rieke práve plávala ryba. Každú chvíľu vystrkovala hlavu nad hladinu (v tom čase totiž ešte ryby nevedeli dýchať pod vodou ako dnes).

„Dobré ráno, jednorožce! Prepáčte, že tak špliecham. Och, keby som len mohla dýchať pod vodou ako kraby. Ony si tam hovejú celý deň, zatiaľ čo ja sa musím stále vynárať.“

Kali a Remi chceli svojej rybej kamarátke pomôcť, ale nevedeli, ako to urobiť.

„Aj nám je to ľúto. My si to isté myslíme o vtákoch, keď ich vidíme lietať vo výškach.“

Netušili, že ich po celý čas sleduje veľký pestrofarebný vták. Počas ich rozhovoru sa zniesol z hniezda na neďalekom strome a na prekvapenie oboch jednorožcov pristál rovno pred nimi.

„Už nejaký čas vás pozorujem,“ povedal, naklonil hlavu a oči sa mu zaligotali. „Myslím, že by som…