Cvrčkova pesnička

Slniečko sa blížilo k západu a celé nebo zafarbilo na ružovo. Na pastvine spokojne bučali kravy a vtáčiky sa vracali po denných dobrodružstvách do svojich hniezd. Všetci už mali unavené nožičky a vysilené krídla, len sa pekne uvelebiť v postieľke a zaspať.

Na túto chvíľu sa od rána tešil malý cvrček. Už mal pripravenú svoju večernú pesničku. Uspávanku, ktorá celú lúku, pastvinu i les odprevadí do ríše snov. Malý koncert pre chrobáky, kobylky, vtáky či slimáky z okolia.

Vzal si svoje husličky, starostlivo ich naladil, sláčik namazal kolofóniou a priložil ich pod bradu. Už aj začal vyludzovať prvé pokojné tóny, ale čo to? Znelo to akosi nedobre. Cvrček chcel najskôr znova skontrolovať nástroj, ale vtom si niečo všimol.

„To nie je mojimi husličkami. Veď od rybníka kváka žaba! Žaba, nechaj ma zahrať uspávanku,“ žiadal ju cvrček, keď za ňou prišiel.

„Kdeže, ja musím spievať mojim žubrienkam, aby mi pekne vyrástli,“ odvetila žabka rázne, zagúľala očami a kvákala ďalej.

Cvrček si teda zbalil husličky a vydal sa radšej k lesu. Tam ho hádam nik rušiť nebude. Zahrá líškam, zajacom a divým prasiatkam. Opäť si všetko pripravil a už išiel začať, keď sa ozvalo hlboké zahúkanie. A po ňom ďalšie a ešte jedno.

„Sova, práve som chcel zahrať uspávanku. Nemôžeš húkať inokedy?“ opýtal sa jej rozladený cvrček.

„Nemôžem. Teraz som sa zobudila a chystám sa na lov myšiek. Ak si predtým nezahúkam, určite sa mi lov nevydarí,“ odmietla sova cvrčkovu prosbu.

A tak prešiel celú lúku od lesa až k dedine. Ľudia sa už uložili do postelí, zvieratá odpočívali v stajniach. Cvrček očakával, že ich jeho prítomnosť poteší a tu mu nebude koncert nikto kaziť.

Pesnička sa začala sľubne, lenže zakrátko ju narušilo ukrutné vrieskanie kocúrov, čo si za plotom vybavovali účty.…