Ako uspať zvieratká v pralese

Pomaly prichádza večer. Slnko sa skláňa za stromami a jeho posledné lúče presvitajú cez ich obrovské listy. Obydlia ľudí v neďalekej dedine už stíchli. Ale v pralese nikdy nie je úplné ticho.

S príchodom noci sa prales mení. Niektoré zvieratká si hľadajú miesto na spánok. Iné sa až teraz prebúdzajú a vítajú noc svojimi hlasmi. Tak to v pralese chodí – deň patrí jedným, noc zase druhým.

Prejdime sa tíško po úzkej cestičke, ktorá sa vlní medzi stromami. Pomaly našľapujme po mäkkej tráve a medzi rastlinami, zatiaľ čo sa okolo nás postupne stmieva. Tma nám prekážať nebude. Malé svetlušky nám posvietia na cestu.

Vedľa chodníčka tečie malý potôčik. Jeho voda jemne šepoce, akoby sa zvieratká snažila uspať. A naozaj, na širokom konári stromu nad nami už driemu pestré papagáje. Celý deň štebotali a poletovali, no teraz si ukryli unavené hlavičky pod krídla. Ešte naposledy sa ozve tichučké zaškriekanie. Potom sa utíšia a nechajú noc, nech sa o všetko postará. Dobrú noc, papagáje.

Keď prejdeme o kúsok ďalej, medzi lístím na strome sa mihne čosi hnedé. Malé opičky by ešte rady šantili, ale mama ich už volá k sebe. Opičky sa k nej pritúlia, objímu sa navzájom chvostíkmi. Schúleným v maminom náručí opičkám pomaly padajú viečka. Musia si oddýchnuť, aby aj zajtra zvládli celý deň poskakovať a hrať sa. Dobrú noc, opičky.

Teraz poďme k neďalekej húštine. Z lístia možno začujeme jemné škrabkanie. To sa vo svojej skrýši mrvia veveričky a ďalšie unavené hlodavce. Dobrú noc, huňatí kamaráti!

No kým jedni zaspávajú, iní sa práve prebúdzajú. Na vysokom strome sa z tieňa ozýva jemné húkanie. Okatá sova práve vyliezla zo svojho úkrytu. Pre ňu sa dobrodružstvo v noci ešte len začína. Roztiahne krídla a ticho presviští ponad stromy. Vitaj,…