Uspávanka z rozprávkovej ríše

Určite máte radi rozprávky. Možno najradšej počúvate o princoch, princeznách alebo trpaslíkoch. Ale viete, ako to chodí v rozprávkovej ríši, keď príde večer?

Aj keď je už vonku tma, svetlo lampičky u nás stále svieti. Jej žiara je pre obyvateľov ríše rozprávok na stránkach knižiek ako pre nás slniečko. A keď naša lampička zhasne, rozprávkový svet zaleje mesačný svit. Pre nás nastane čas uložiť sa do postieľky. A čo pre obyvateľov rozprávkovej ríše? Poďme sa pozrieť, čo budú robiť oni.

Dvaja kráľovskí súrodenci, princ s princeznou, sa ako obvykle popoludní vydali na cestu po rozprávkovej ríši. Vybrali sa na návštevu ku kamarátke čarodejnici. Majú ju veľmi radi a vždy si s ňou užijú veľa zábavy. Aj teraz okolo nich vytvárala bubliny.

„Prosím, ešte nejaké kúzlo,“ žobronil mladší braček. Čarodejnica chvíľu premýšľala a potom sa rozhodla, že premení stôl na veľký medovník. Ale kým hľadala v knihe kúziel to správne zaklínadlo, za oknami sa postupne zotmelo. Unavené slniečko vystriedal mesiac.

„Musíme sa už vrátiť do zámku, mamka s ockom nás čakajú,“ povedala princezná sklamane.

„Ale nám sa ešte nechce spať,“ povzdychol si princ.

„Žiaden strach, ja mám na to to najlepšie kúzlo,“ riekla čarodejnica povzbudivo. „Uvarila som medovkový čaj. To je ten najúžasnejší elixír na spanie, uvidíte,“ ponúkla im.

Obe deti vypili po šálke čaju a naozaj sa odrazu cítili trochu ospalejšie. Ale ešte tomu niečo chýbalo.

„Dobrú noc, čarodejnica,“ rozlúčili sa, zamávali kamarátke a nastúpili do kočiara, ktorý na ne čakal pred chalúpkou. Pomaly sa pustili po lesnej cestičke cez rozprávkovú ríšu.

Kočiar ich jemne natriasal a príjemne hrkal. Po chvíli vyšiel z lesa na lúku. Práve tam tancovali víly pri mesiačiku svoj večerný tanec. Ďalšie si už chystali lúčne postieľky. Jedna z víl zavolala na princeznú: „Ty tiež vyzeráš ako…