V jedno skoré ráno vyrazil krásny červený traktor na vandrovku. Prešiel cez kopce a doliny, okolo ligotavého modrého jazera, až prišiel k lesu.
„Traktor, kam si sa vybral s takým rachotom?“ opýtala sa ho veverička sediaca na strome.
Naleštený traktor pyšne zavrndžal starým motorom: „Na vandrovku!“
„A to ideš tak naľahko? Kde si nechal vlečku?“ zachichotala sa ryšavá chlpaňa.
Traktor zaradil spiatočku a trochu cúvol. Červenej vlečky, ktorú máva pripojenú vzadu, nikde nebolo. „Ej, som to ja motor starý! Iste budem na vandrovke potrebovať kadečo. Ako by som mohol ísť bez vlečky? Asi som ju zabudol na farme.“
A už sa aj bral naspäť. Prešiel popri jazere, hore kopcom, dolu kopcom a zase do kopca a dolu, až konečne dorazil na farmu. Za veľkou železnou bránou zbadal fľakatú kravičku, a tak ju oslovil:
„Kravička, kravička, nevidela si náhodou moju červenú vlečku? Niekde som si ju zabudol.“
„Veru nevidela,“ odvetila kravička zamyslene, „ale opýtaj sa tamto býka.“
Traktor smutne vyfúkol dym a pobral sa za rohatým býkom, ktorý sa pásol neďaleko.
„Pán býk, nevidel si, prosím, červenú vlečku?“
„Nevidel,“ nervózne zafunel mohutný býk z veľkých nozdier.
„A nevieš, na koho by som sa ešte mohol obrátiť?“
Býk znovu namrzene zafučal: „Choď a spýtaj sa prasiatok.“
Traktor veselo pridal plyn a rozbehol sa k blatu, kde sa spokojne váľalo asi desať prasiatok.
„Prasiatka, prasiatka, nevideli ste, prosím, moju červenú vlečku?“
„Kroch, kroch, ak nie je tu v blate, tak sme ju nevideli. Ale možno sliepky vedľa ju videli. Opýtaj sa ich.“
Len čo sa traktor otočil, sliepky naň už vyvaľovali svoje korálkové oči.
„Ani vy, sliepočky, ste moju vlečku nevideli?“
„Ani my,“ zakotkodákala jedna z nich a pohrabala paprčkou v hline.
„Tak za kým mám ešte ísť?“ zúfalo zvolal traktor, pretože už…