Agátka a Margarétka na vlakovej stanici

Agátka a Margarétka sú dve malé sestričky-dvojičky. Vlastne nie sú celkom maličké, veď už dokážu chodiť aj rozprávať. A veľmi rady spoznávajú svet.

Dievčatká stáli s ockom na vlakovej stanici a s úžasom sledovali, ako sa po koľajniciach rúti obrovský vlak. Ich mamka sa mala vrátiť zo školenia, tak ju prišli spolu počkať.

„Fíha, ten ide rýchlo! Možno je to vlak pre superhrdinov!“ vyhlásila Agátka.

„Alebo pre tajných agentov!“ dodala Margarétka. Hneď si nasadila slnečné okuliare, aby aj ona vyzerala ako tajná agentka.

Ocko sa zasmial. „To sú teda nápady, dievčatá. Myslím, že je to len obyčajný rýchlik.“

„Rýchlik sa volá každý vlak, ktorý ide rýchlo?“ vyzvedala Agátka.

„Rýchlik znamená, že sa ním dostanete na niektoré miesta rýchlejšie. To preto, že nestojí v každej stanici, len vo väčších mestách. Ostatné vlaky sa zdržia na zastávkach a rýchlik ich predbehne,“ vysvetľoval ocko.

Vedľa nich stál pán s veľkým kufrom a netrpezlivo pozeral na hodinky.

„Toto bol expres do hlavného mesta,“ prihovoril sa im s úsmevom. „Tento vlak ide naozaj rýchlo – rýchlosťou až stošesťdesiat kilometrov za hodinu!“

„Prečo sa tak ponáhľa?“ čudovala sa Margarétka. „Asi tam majú dobré cukrárne, však? Alebo obrovské palacinky.“

„Vlaky predsa palacinky nejedia,“ poznamenala jej sestrička.

Ocko ukázal na neďaleko stojacu lokomotívu. „Pozrite, dievčatá. Vpredu sedí rušňovodič, ktorý celý vlak riadi. Je to vlastne jeho šofér. To on rozhoduje o tom, či vlak pôjde rýchlo alebo pomaly.“

Rušňovodič v modrej uniforme práve prešiel okolo nich. Margarétka sa na neho obdivne pozrela.

„Pán rušňovodič, aj vy ste sa ponáhľali za palacinkami?“ opýtala sa ho, akoby to bolo najdôležitejšie tajomstvo na svete.

Ocko musel zmätenému rušňovodičovi vysvetliť, o čo ide. Ten sa na dievčatá usmial. „Každý rušňovodič musí riadiť vlak podľa predpisov. Nemôžeme sa len tak ponáhľať. Musíme sledovať značky a…