Tuhý mráz kreslil ľadové kvety na okenné tabule. Sýkorky a strapaté vrabce sa k sebe chúlili na holých konároch starej čerešne. Blížili sa Vianoce, ale snehu nebolo. Všetky okná na ulici zdobili svetielka, vianočné gule alebo snehové vločky vystrihnuté detskými rukami, iba okno pani Lízy bolo prázdne.
„Mami, myslíš, že teta suseda dostane nejaký vianočný darček?“ spýtal sa Karolko.
Pani Líza nemala nikoho. Nechodili k nej žiadne vnúčatá ani kamarátky. Ktovie, či vôbec má vianočný stromček, trápil sa Karolko. A keď nemá vianočný stromček, ako môže dostať darčeky?
„Možno by si jej mohol nejaký tajne podarovať,“ navrhla mamička. „Iste by sa potešila.“
„To je nápad!“ potešil sa Karolko. Nakreslí jej obrázok? Vystrihne snehové vločky? Nie, Karolko je už veľký. Urobí jej koláčiky.
„Pomôžem ti,“ ponúkla sa mamička.
„Nie, mami, zvládnem to sám. Už som predsa druhák!“
Keďže bol Karolko ešte len druhák a nie štvrták ani piatak, pohľadal vo veľkej kuchárskej knižke recept na koláčiky, ktoré netreba piecť. Pripravil si ovsené vločky, semienka, oriešky aj figy a urobil cesto. Dokonca z neho ani neodjedol! Starostlivo vytvaroval stromčeky, kvietky, ale hlavne srdiečka. Výrobou dobrôt strávil celý večer. A stále ani kúsok neochutnal. Hoci boli koláčiky trochu krivolaké, bol na seba hrdý.
Karolko vložil svoje hotové dielo do škatuľky. Jeden koláčik nechal pre mamičku. Potom tichučko otvoril dvere a prebehol cez cestu k domu pani Lízy. Položil škatuľku pred vchod a nepozorovane utekal späť domov. Mamička stála v okne, ukrytá za záclonou, a usmievala sa.
„Teraz ochutnaj aj ty!“ ponúkol ju.
Mamička zahryzla do koláčika v tvare srdiečka a opatrne ho prežula. „Karolko, prečítal si si recept poriadne?“ opýtala sa nežne a kúsok mu z neho podala.
Karolko sa preľakol. Ochutnal ho, bol horký. Niečo musel urobiť zle.
„Asi si zabudol pridať cukor,“ usúdila mamička.
Karolko sa…
