O zajacovi a korytnačke

Neďaleko seba bývali zajac a korytnačka. Zajac sa ustavične vychvaľoval, ako rýchlo dokáže behať a pri každej príležitosti sa korytnačke vysmieval, že je pomalá.

„Ty si snáď najpomalšie zviera na svete. Veď ty sa určite ani ponáhľať nevieš,“ hovorieval jej povýšenecky zajac.

Korytnačka sa však nikdy jeho rečami nenechala znechutiť a spokojne si pomaličky šla svojou cestou.

Jedného dňa sa títo dvaja opäť stretli a zajac hneď spustil posmešky na korytnačkinu adresu. Tej však už došla trpezlivosť. Vytiahla z panciera svoj dlhý krk a hovorí zajacovi: „Dobre, zajac, tak teda urobme preteky. Uvidíme, či prídeš do cieľa skôr než ja.“

Táto výzva zajaca tak nesmierne pobavila, že sa od smiechu po zemi váľal. Rehotal sa, až sa za brucho chytal. A keď sa konečne upokojil, hovorí korytnačke: „Takýto vtip som už naozaj dlho nepočul. Ty a preteky? Vážne si trúfaš pretekať so mnou – s takým skvelým bežcom? Nuž ale, ako chceš, budeme teda pretekať."

O pretekoch medzi zajacom a korytnačkou sa šuškalo po celom lese. V deň pretekov sa zbehli takmer všetky lesné zvieratká, lebo takúto nezvyčajnú udalosť si žiadny obyvateľ lesa nechcel nechať ujsť. Pomohli im s vyznačením štartu i cieľa, určili rozhodcu, zaznel výstrel a preteky sa začali.

Zajac hneď vyštartoval sťa namydlený blesk a korytnačke sa veľmi rýchlo stratil z dohľadu. Celú trať prebehol raz-dva a keď už videl cieľovú rovinku, začal sa zamýšľať, ako to korytnačke v cieli poriadne spočítať. Rozhodol sa, že ju počká a pred jej očami slávnostne prvý prebehne cieľom. A keďže mal ešte plno času nazvyš, vybehol si z trate na neďalekú lúku, že si zatiaľ zachrúme čerstvej trávy.

Potom si povedal, že si na tej voňavej lúke aj trochu poleží, keď už je také nádherné počasie. ,Veď mám ešte kopu času, kým sa tá ťažkopádna…