Monika Čavojová
Neposedné myšlienky
Tento príbeh na dobrú noc ukazuje, ako to asi večer vyzerá v detskej mysli, a rozpráva o nezbedných myšlienkach, ktoré sa pred spaním nie a nie upokojiť.
Do škôlky na sídlisku v mestečku chodil aj nezbedný chlapček. Ustavične vystrájal, deťom bral hračky, nedal im pokoj a každému robil
„Naozaj, doma je veľmi milý a zodpovedný. Uprace si za sebou aj riady poodnáša do drezu,“ bránila synčeka mamka, keď sa v škôlke stretla s pani učiteľkou.
„Tak tomu neverím. Tu akoby ním všetci čerti šili. Rozhadzuje hračky, vyplazuje jazyk – dokonca aj mne. Neviem, neviem,“ nechcela uveriť pani učiteľka.
Ale mamička jej verila, pretože neraz svojho synčeka videla, ako na ihrisku ubližuje iným deťom.
Nikto však nevedel o tom, že v jeho vnútri, blízko chlapčekovho srdiečka, býval malý čertík. A jeho najväčšou zábavou bolo otravovať a podpichovať chlapčeka svojimi
Vyzeralo to asi takto:
Chlapček prišiel ráno normálne do škôlky, celkom pokojný. No tu
Chlapček mal aj anjelika, ktorý ho mal neustále strážiť a pomáhať mu proti čertíkovi. No to by chlapček musel toho anjelika počuť. Teda, on ho aj počul – doma, keď bol sám so svojimi
A tá
„Jožko…“
Hups! Zabudol som vám prezradiť, že ten chlapček sa volá Jožko. Prepáčte. Tak teda ešte…