Malý cestovateľ

Dnes sa spolu vyberieme na jeden úžasný výlet. Urob si preto čo najväčšie pohodlie. Privri oči a uvoľni celé svoje telo – ruky, nohy, šiju… Sústreď sa len na svoj dych. Zhlboka sa cez nos nadýchni… a pomaly vydýchni. Opäť hlboký nádych… a pomalý výdych. A ešte raz. Zhlboka sa nadýchneme… a pomaly vydýchneme. S každým jedným nádychom aj výdychom sa cítiš uvoľnenejšie a príjemnejšie.

A teraz sa už môžeme vybrať na sľúbenú neobyčajnú cestu. Predstav si, že dokážeš putovať po celom svojom tele, a môžeš tak navštíviť každú končatinu, ale aj každý jeden orgán, dokonca každučkú malú bunku.

Začneme v hlave, pretože práve tam sídlia všetky naše myšlienky. Tie sú občas nezbedné, keď nám neustále prúdia hlavou. Môžeš si ich predstaviť ako neposedné deti v škôlke, ktoré sa neprestajne prekrikujú a veselo výskajú. My sa ich však teraz pokúsime trochu utíšiť. Pekne ich uložíme do svojich postieľok. Neposedné myšlienky už ospalo zívajú a pomaly sa chystajú na odpočinok. Takto môžu oddychovať spolu s tebou.

Pomaly sa presunieme k tvojim očkám. Ako to asi vyzerá tam? Predstav si veľkú lúku posiatu pestrofarebnými kvetmi, ktoré sa jemne vlnia, akoby ich hladil vánok. To sú drobučké bunky, vďaka ktorým naše oči vidia okolitý svet. Neustále na ne dopadá svetlo, a ony tak potom vytvárajú obraz, ktorý vidíme. A ty teraz môžeš pomedzi ne prechádzať. Skús sa jednej ľahučko dotknúť.

Načas sa s očkami rozlúčime a z hlavy zostúpime nižšie do tvojich pľúc. Tie sú veľmi dôležitým miestom, lebo sa v nich dostáva do krvi kyslík. Krv dopraví kyslík ku každej jednej bunke, a presne vtedy môže pracovať pre naše telo na plný výkon. Všimni si, ako sa s nádychom celý tvoj hrudník dvíha a s výdychom zas klesá. Nádych privádza vzduch do pľúc a výdych ho zas odvádza z tela…