Večer pod stanom

Začína sa zmrákať. Posledné slnečné lúče pohladia trávu a odovzdajú vládu noci. Keď sa zababušíš do spacieho vaku a zapneš si zips až pod bradu, prehrávaš si v mysli všetko, čo sa dnes odohralo. A bol to veru úžasný deň!

Spomínaš, ako ste s rodičmi vystúpili z vlaku a nasadli na bicykle. Vietor ti šuchoril vlasy a hladil ťa po lícach. Šli ste cestou-necestou, cyklotrasami i lesnými cestičkami, až ste nakoniec zastavili tu pri rybníku a ocko vytiahol stan. Najprv sa ti zdal celkom maličký a nechcelo sa ti veriť, že sa doň zmestíte všetci. Ale teraz ti pripadá ako hotový zámok!

Z diaľky sa k tebe nesie kačacie kvákanie. To si asi kačky na rybníku zaželali dobrú noc. Poctivo im odpovedajú aj žaby. Len čo sa ľudia uložili do svojich spacákov, žaby sa osmelili a začali svoj nočný snem. Dokonca i cvrčky sa pustili do koncertovania. Zrejme takto lákajú samičky. Spomeň si, ako ste sa s kamarátmi smiali, keď vám pani učiteľka prezradila, že cvrčky počúvajú kolenom – majú totiž uši na predných nôžkach.

Teraz ťa už únava zmáha natoľko, že sa len zľahka usmeješ. Počúvaš, ako ocko nalieva trochu vody do ohniska, aby ho uhasil, a predstavuješ si, ako zo žeravých uhlíkov vyletia k tmavomodrej oblohe posledné iskričky. Po vodu to nemal ďaleko, veď ste sa utáborili takmer na brehu. Zreteľne odtiaľ znie lenivé šplechotanie vody. Hneď ráno sa pôjdeš znova okúpať, sľúbiš si, a pred očami ti tancuje hladina rybníka posiata mihotavými odleskami slnečných lúčov.

Naokolo sa ozývajú jemné, takmer nepočuteľné zvuky nočnej prírody. Vánok sa zľahka opiera o steny stanu, drobný hmyz vyhráva svoju pesničku a v tráve čosi šuští. Asi to bude nejaký maličký tvor, možno myš. Zrejme zacítila vôňu večere a vydala sa zistiť,…