Čo sa skrýva za krásnou tvárou

Hedy sedela vo svojom filmovom prívese. Ten bol preplnený tuctami ruží a kyticami, ktoré dostala od svojich fanúšikov. Namiesto toho, aby si Hedy vychutnávala prestávku, tuho rozmýšľala nad nápadmi, ktoré jej ako obvykle vírili v hlave.

„Hedy, ty si ale skvelá herečka,“ zvykli jej vravievať ľudia. A nezriedka chválili i jej krásu: „Pozrite na tú jej tváričku! Aký máš len dokonalý, prepychový život!“

Byť hviezdou hollywoodskych filmov bolo síce nesmierne vzrušujúce, ale Hedy a jej zvedavej mysli to skrátka nestačilo. „To áno. Ale keď ja proste občas potrebujem nejakú výzvu,“ odpovedala zamyslene.

O niekoľko dní neskôr sa v jej prívese ozvalo klopkanie na dvere. Tentoraz to však nebol asistent, ktorý by ju volal na natáčanie. Ani kytica ruží od neznámeho človeka pre „najkrajšiu herečku na svete“. Nie, tentokrát to bol darček, ktorý jej naozaj rozbúchal srdce. Priateľ jej poslal prenosný stolík na kreslenie! Opatrne ho vybalila. Doma už mala obrovský stôl, vhodný na skicovanie a kreslenie náčrtov. Ten bol aj v tejto chvíli plný nákresov všelijakých vynálezov, na ktorých Hedy práve pracovala. Ale odteraz sa mohla aj vo svojom prívese, počas tých dlhých prestávok pri filmovaní, venovať novým nápadom. Bola nadšená! Hneď sa zaň posadila a začala skicovať.

Hedy sa odjakživa zaujímala o vedu a technológie, ale prednosť dala hereckej kariére. Ľudia vždy predpokladali, že nablýskaný život vo svetle reflektorov, plný hostín a hodvábnych večerných šiat, musí byť ako stvorený pre takú krásnu ženu, ako je Hedy. Ale nič z toho ju nezastavilo vo vymýšľaní a objavovaní. Práve naopak, musela pracovať o to viac, aby si na túto záľubu dokázala nájsť čas. Vôbec jej však nepomáhalo, že pekné ženy nikto nebral vážne.

„Len sa usmievaj, zlatko,“ radili jej ostatní dobrosrdečne, „a nenamáhaj si tú tvoju peknú hlavičku vedou.“

Náhoda ale chcela, že o nejaký čas Hedy stretla na jednej párty…