Bager Pišta

Pred bránou stavebnej firmy stál červený bager, schovaný medzi ostatnými strojmi. Za predným sklom mal tabuľku s nápisom PIŠTA, a tak si hovoril Pišta. Všetci ľudia síce vedeli, že to bolo meno jeho vodiča, ale Pišta bol bager a o podobných maličkostiach nemal tušenie. Aj keby mal, iste by sa tešil, že sa s vodičom volajú rovnako. Aká náhoda!

Bager Pišta bol oveľa menší než jeho kolegovia, a keby nežiaril radosťou, nebolo by ho zrejme medzi ostatnými vôbec vidieť. On sa však len tak blýskal. Vodič Pišta ho umyl zvonku aj zvnútra a na dvere mu nalepil novú samolepku. To mohlo znamenať jediné: konečne sa ide do akcie!

Bager Pišta preto posledných pár dní nedočkavo poskakoval a obzeral sa. Netrpezlivo očakával okamih, keď do práce dorazia vodiči, naštartujú stroje a pustia sa do práce.

Bager Pišta totiž prestál v garáži celú zimu. Niežeby v zime neboli bagre potrebné. On bol však menší ako ostatné a nemal toľko sily. Naposledy pracoval na jeseň. Vtedy už začínalo prituhovať a nadránom mal problém rozrýpať zamrznutú hlinu. Vodič Pišta ho teda zazimoval a bager Pišta dlhé studené mesiace prespal.

Teraz však bol plný elánu a odhodlania. Bager Pišta totiž nesmierne rád pracoval. Bavil ho ruch na stavbe a páčilo sa mu, keď po dlhom dni za sebou videl poctivo vykopanú jamu. Okrem toho si užíval, ako si ho všade, kam príde, okukujú deti a s úsmevom mu mávajú.

Z myšlienok ho vytrhlo zaklopanie na kapotu. Pišta je tu!

Vodič sa na bager usmial, otvoril dvere a bez otáľania otočil kľúčikom v zapaľovaní. Keby bager Pišta nebol taký ťažký, vzopäl by sa na zadných kolesách ako kôň. Hurá!

Pištovia spolu vyrazili von. Vodič Pišta si to namieril priamo na cestu, aby sa čo najrýchlejšie dostal na miesto…