Ako začal tučniak Tuli lietať

V útulnom iglu na južnom póle žil malý tučniak Tuli s rodičmi. Celé dni len vysedával a polihoval na gauči pred televízorom a nič sa mu nechcelo robiť. Mama s otcom ho sústavne zásobovali chutným jedlom, ale ešte nikdy im ho nepomohol uloviť.

„Tuli, nemôžeš byť taký lenivý a sedieť iba doma. Čo keby sme išli na rybačku spolu?“ dohováral mu otec.

No Tuli sa iba prevalil na druhý bok obalený vrstvou tuku a zamrmlal: „Oci, dnes nie, veľmi sa mi nechce.“

Tuli práve sledoval svoj obľúbený seriál a ani si neuvedomil, že na chvíľu zadriemal. Prisnilo sa mu, že bol tak veľmi tučný, až sa začal gúľať. Vyzeral ako lopta, z ktorej trčal iba malý zobáčik. Skoro ani nevidel cez toľkú slaninu. A keď prišiel domov a chcel prejsť dverami, nevedel sa cez ne prepchať.

„Pomóóóóc!“ zdesene vykríkol a prebudil sa zo sna. Vystrašený Tuli si z čela utrel kropaje studeného potu a začal premýšľať. Ten sen bol ako skutočný. Možno mi tým chcel niečo naznačiť. Asi by som mal so sebou začať niečo robiť. Lebo sa to naozaj splní a ja nebudem môcť prejsť ani cez dvere. Čo by som potom robil? Takto uvažoval po tom strašlivom sne guľatý tučniak.

Malý Tuli bol oproti svojim rovesníkom obalený tukom až nadmieru. No teraz si konečne vstúpil do svedomia. Bez ďalšieho otáľania sa prihlásil do posilňovne. Začal pravidelne cvičiť a dokonca už chodieval s rodičmi aj na rybolov. A verte alebo nie, za pár týždňov sa mu podarilo priam neuveriteľne schudnúť.

Veľmi sa z toho tešil a jedného dňa sa vybral na prechádzku k oceánu. Všimol si tam vtáky lietajúce nad hladinou a čudoval sa, že on nelieta, hoci má tiež krídla.

Len čo prišiel domov, zvedavo sa opýtal: „Mami, načo máme krídla, keď nemôžeme…