Starý dub

V tmavom hustom lese rastie aj jeden naozaj starý dub. Nikto presne nevie, ako dlho tam je, ale prežil už mnoho generácií a pamätá si toho skutočne veľmi veľa. Často spomína, čo všetko sa za ten siahodlhý čas odohralo v jeho okolí.

Svojou mohutnou korunou totiž vytvára dokonalý úkryt pred dažďom, ktorý dopadá na jeho veľké listy. Jeho konáre pripomínajú doširoka otvorené náručie, čo láskyplne prichýli malých obyvateľov lesa.

V košatej korune duba sa usadila aj rodinka hrdličiek. Svojím krásnym spevom vytvárajú priateľskú atmosféru a so starým dubom spolunažívajú v skutočnej harmónii. Všetkým navôkol tak dávajú vedieť, že starý dub je bezpečným prístavom, v ktorom vládne pokoj a mier.

Pre mladé hrdličky je akousi oázou, kde sa môžu bez obáv pohodlne uložiť vo svojom mäkučkom hniezde a privrieť oči, aby načerpali nové sily. Určite sa im budú snívať pekné sny o tom, ako aj ony jedného dňa konečne rozprestrú krídla a vznesú sa do výšin so svojimi rodičmi. Vyletia nad oblaky a vydajú sa na dobrodružnú cestu až tam, kde sa končí zem a začína more, ktoré sa pomaly vlní pri skalných útesoch.

Pri dubovom kmeni sa zas potulujú dva mladé medvede, ktoré sa na chvíľu stratili mame z dohľadu. Dub mlčky sleduje tie nemotorné medvieďatá, ako si bezstarostne pochutnávajú na čerstvých lesných plodoch. Ich jemná vôňa pomaly stúpa pomedzi listy a aj starý dub akoby sa jej chcel zhlboka nadýchnuť.

Jeho listy tíško zašumia a mohutný strom slastne privrie oči. Vánok jemne hladí rozkonárenú korunu, ktorá sa nakláňa zo strany na stranu ako loďka na šírom mori, a spoločne s ňou sa pomaly hojdajú aj všetci obyvatelia stromu.

Dve malé veveričky tu tiež našli svoj úkryt. Celý deň skáču zo stromu na strom. Hľadajú si niečo pod zub, naháňajú sa a objavujú nové čarovné miesta…