Africká rozprávka
Červený a čierny sveter
Niekedy môže aj veľké priateľstvo zaniknúť kvôli malému nedorozumeniu. V tomto africkom príbehu sa o tom presvedčili aj dvaja nerozluční kamaráti, ktorých prekabátil prefíkaný pocestný.
V jednej ďalekej
Tomu majetnému však jeho bohatstvo nestačilo. Bol chamtivec a so svojím blahobytom sa nechcel s nikým deliť. Druhý brat síce nemal čo do úst vložiť, ale keď ho prišiel niekto poprosiť o pomoc, nikdy ani na chvíľu nezaváhal.
Raz sa však stalo, že chudák mladší brat už niekoľko dní vôbec nič nejedol. Vybral sa teda za svojím bratom, či by mu predsa len nedal aspoň kúsok jedla.
Zaklopal
Keď tu zrazu z okna vyletela obhryzená kosť a chamtivec naňho takto zakričal: „Tu máš, zober si túto kosť a choď ju predať hoc aj čertom do pekla, hlavne ma už neotravuj!“
Neborák zodvihol kosť zo zeme a pekne sa bratovi poďakoval.
S povzdychom sa pustil do tmavého
„Kamže ideš, priateľu?“ opýtal sa škriatok.
„Ani sám neviem. Brat mi dal túto obhryzenú kosť, vraj ju mám hoci aj čertovi predať. Lenže netuším, kde ho hľadať,“ priznal so smútkom v hlase bedár.
„Nezúfaj, ukážem ti k čertom cestu. A veruže tí majú takéto obhryzené kosti veľmi radi,“ odvetil škriatok. „Pôjdeš stále rovno touto úzkou cestičkou, až sa dostaneš na rázcestie. Tam sa cesta rozdvojuje a na každej strane rastie vysoký strom. Vyber si tú cestu, čo vedie popri strome, na ktorom bude sedieť sova. Po chvíli sa dostaneš…