Fínska rozprávka
Starý gazda a figliari
O tom, že podvádzať sa nevypláca, sa presvedčili aj dvaja figliari v tomto príbehu. Starého gazdu síce najprv prekabátili, ten im však dal poriadnu príučku.
Bolo to dávno-pradávno, v podmorskom kráľovstve
Ako však zohnať zajačiu
Radcovia však zahanbene mlčali. Mlčali veľryby, mlčali chobotnice aj sasanky, mlčali homáre aj morské koníky. Každý sa veru ukrutne bál vyjsť z mora a vkročiť na súš. Naostatok sa predsa len zdvihla jedna malá plutva – to sa prihlásila
„Ja dokážem plávať v mori, ale aj chodiť po súši. Vaše veličenstvo Dračí kráľ, vydám sa na pevninu a prinesiem pre vás zajačiu pečienku.“
A tak udatná korytnačka vyplávala z Južného mora, plávala dňom
„Vážený pane,“ oslovila ho korytnačka, „vy akiste budete zajac, však?“
„Presne tak,“ odvetil zajac. „Prečo sa pýtaš?“
„Posiela ma jeho veličenstvo Dračí kráľ z Južného mora. Dostala som za úlohu nájsť zviera, ktoré vyzerá presne ako ty – biele, huňaté, s dlhými ušami. Mám mu odovzdať srdečné pozvanie, aby prišiel navštíviť nádherný kráľov palác
„Veruže rád by som zašiel k nemu na návštevu,“ zamyslel sa zajac. „Ale ako by som sa tam dostal? Plávať neviem a pod vodou by mi voda natiekla do očí aj úst.…