Záhada vo Veronikinej izbe

Bola jeseň. Veronika sa práve s rodičmi presťahovala do krásneho nového bytu v meste, kde mala svoju vlastnú izbičku. Mala v nej pekné deky, nové skrine, lampu a obrazy. Všetko bolo vskutku utešené a voňavé.

Prišla nedeľa a v novunkom byte sa stretla celá rodina. Mama pripravila slávnostný obed, tekvicovú polievku, gaštanové pyré a iné chutné veci. Všetci sa spolu rozprávali, hostia chválili parádne tapety i chladničku a tiež výhľad z balkóna.

A Veronike doniesli dokonca aj darčeky! Babka jej podarovala kvetináč s paradajkami. Krstná mama zas krásnu fialovú kvetinku s trojuholníkovými listami – falošný trojlístok. No a starká priniesla exotický kávovník.

„Dobre sa o ne staraj! Pravidelne ich polievaj a uvidíš, akú radosť ti budú robiť v novej izbe!“ povedali Veronike.

Tá sa len usmiala a prikývla. Ale v duchu si pomyslela – Och, mohla som radšej dostať kryt na mobil alebo tričko.

Potom položila kvety na okno v novej izbe a išla si esemeskovať so svojimi jedenásťročnými kamarátkami. Na kvietky úplne zabudla. Aj na druhý deň, aj na tretí deň. Veronika však zabúdala aj na iné veci, nielen na kvety. Zabúdala venčiť svojho psíka Luksa, zabúdala mu dať čerstvú vodu do misky, zabúdala si umyť zuby, ba niekedy aj napísať domáce úlohy.

Mama jej pripomínala: „Mysli na tie kvietky! Bol to darček! Polej ich!“

A Veronika odpovedala: „Hej, hej, hneď ráno ich polejem.“

Lenže ráno na kvety akosi pozabudla a ani večer si na ne nespomenula. Kvety už boli načisto vyschnuté a vyzerali naozaj smutne.

Večer, keď už bola za oknami tma, Veronika opäť ťukala do mobilu, no mala divný pocit. Takmer ako keby sa na ňu niekto díval. Pritiahla si deku aj psíka a pritlačila sa k vankúšu. Netušila, že to kvety na okne sa na ňu už niekoľko dní prosebne pozerajú.…