Prečo klokany skáču

Kedysi dávno sa klokany pohybovali po nekonečných austrálskych stepiach výlučne na štyroch nohách, rovnako ako divé psy alebo levy. A takto to bolo veľmi dlho. Až pokým sa na pláňach neobjavil človek.

Jedného dňa sa domorodý lovec s pomaľovanou tvárou a vyzbrojený oštepom prechádzal ostražito po stepi a striehol na svoju korisť. Klokan, ktorý sa práve ukrýval v tieni stromu pred páliacim slnkom, ho zakrátko spozoroval. Hoci videl človeka po prvýkrát v živote, jeho obozretné pohyby a kopija s ostrým bodákom v ruke mu signalizovali, že tento jedinec istotne nemá dobré úmysly.

Keď už bol lovec príliš blízko, klokan vedel, že nemá inú možnosť, než sa urýchlene vydať na útek. Najprv si myslel, že utiecť pred ním bude veľmi jednoduché, pretože on pri behu používal štyri nohy a lovec iba dve. Ale keď vybehol zo svojho úkrytu, a lovec ho začal ihneď prenasledovať, rýchlo si uvedomil, že aj napriek tomu, že človek má len dve nohy, oproti tým jeho sú dlhšie a svalnatejšie. Prenasledovanie trvalo celú večnosť a klokan bol onedlho už veľmi unavený. Neostávalo mu nič iné, len si nájsť nejaký nový úkryt a dúfať, že lovec zakrátko odíde. Lenže pomaľovaný muž si tam rozložil táborisko a rozhodol sa prečkať noc pod holým nebom, aby mohol hneď skoro ráno v love pokračovať.

Chudák klokan pochopil, že musí nájsť nejaký spôsob, ako sa odtiaľ nepozorovane vytratiť, pretože keď vyjde slnko, lovec ho celkom určite vypátra. A tak mu po chvíli premýšľania napadlo, že ak zodvihne predné nohy, jeho kroky budú menej hlučné a lovec si ho tak ľahko nevšimne. Dal sa teda na zadné a opatrne sa vykradol z úkrytu. Keď už bol dostatočne ďaleko, uvedomil si, že je to ohromne dobrý spôsob, ako sa nenápadne pohybovať, pokiaľ treba uniknúť z nejakého nebezpečenstva. Chôdza len s použítím zadných nôh sa…