Veľkonočná krádež

V malom kuríne na okraji dediny žila sliepočka Lydka. Obklopená bola množstvom ďalších sliepok i kohútom Kamilom. A ako ostatné sliepky, aj ona práve sedela na hniezde, v ktorom ležalo päť bielych vajíčok. Čoskoro sa z nich malo vyliahnuť päť žltučkých kuriatok.

„Musím ich vysedieť do Veľkej noci, aby z nich boli tie pravé veľkonočné kuriatka,“ kvokala si Lydka.

Bol Veľký piatok a ľudia sa už pripravovali na Veľkú noc, ale práca na farme nepočká ani deň – či už je sviatok, alebo nie. Na statok preto prišiel farmár ako obvykle. V ruke držal vedro so zrnom, a keď vstupoval do slepačieho výbehu, začal hlasno vyvolávať:

„Ná, cipa-cipa, no tak, dievčatá, kde ste?“

Lydka mala obrovský hlad. Vyštartovala zo svojho miestečka, zahrabala silnými nohami a v mihu bola pri farmárovi. Zobala zrno tak rýchlo, že sa nestačil diviť.

Ale Lydka vedela, prečo to robí. Musí sa ponáhľať späť do hniezda! Zohrievať svoje vajíčka, inak sa jej kuriatka nevyliahnu! A tak len čo si naplnila slepačie bruško, otočila sa a namierila si to k svojmu hniezdu.

Ale čo to? Pri pohľade do hniezda jej nesedeli počty. Jedno, dve... Kde sú zvyšné tri vajíčka? Niekto jej ich vzal!

„Ach nie! Musím ich zohrievať, inak z nich nebudú kuriatka!“ rozplakala sa Lydka.

Jej vzlykanie začul kohút Kamil, ktorý práve dozobal posledné zrniečka. „Čo sa deje, Lydka?“ opýtal sa jej opatrne.

„Niekto mi ukradol tri vajíčka! Každú chvíľu sa z nich majú vyliahnuť kuriatka. Ale musím ich zohrievať svojím telom. Bez tepla sa nevyliahnu! Ach, čo si len počnem?!“

Kamil sa vzpriamil, hlasno zakikiríkal, aby zahnal všetky sliepky do húfu, a rázne riekol:

„Moje milé sliepočky! Kým sme jedli zrno, Lydke sa stratili tri vajíčka. Pomôžete mi vypátrať, kto a kam ich odniesol? Musíme…