Večer v hračkárstve

V mestečku už mizli za obzorom aj posledné lúče slnka. Za oknami sa rozhostila mäkká, zamatová tma. Bol to čas, keď sa zatvárali všetky obchody v meste. Aj z hračkárstva už odišli poslední návštevníci a priestor postupne stíchol. Ozývali sa v ňom iba pokojné zvuky zvonkohry.

Hračkárstvo pani Magdy sídlilo v jednom z vysokých starých domov na námestí. Nebolo to len také obyčajné hračkárstvo. Pani Magda totiž dávala život prastarým, vzácnym hračkám. Celé dni sa krčila za pultom a opravovala drevené vláčiky, šila šatočky bábikám alebo maľovala tváre kačičkám. Každá hračka, ktorá sa ocitla v jej rukách, sa zmenila na krásnu. Vo výklade stáli bábiky v šatách s volánmi, vláčik či plyšové medvedíky, ktoré opravila. Hrdo tam čakali, kým si ich vyberie nejaké dieťa.

„Tak, na dnes máme hotovo,“ poznamenala pani Magda a zavrela dvere obchodu. Potom sa pustila do upratovania, aby bol obchod ráno opäť čistý a pripravený na prvých zákazníkov. Zostávalo len zhasnúť svetlá.

Nežne pohladila niekoľko hračiek a zašepkala: „Dobrú noc, moje milé poklady.“ Ozvalo sa zaštrkotanie kľúča v zámke a hračky osameli.

Každý večer, keď sa hračkárstvo zavrelo, nastal aj pre hračky čas odpočinku. Niekoľko hodín stáli v pozore, aby si ich mohli prezerať zvedavé detské očká a rúčky. Obchodom dnes, tak ako každý deň, prešli desiatky zákazníkov. Malí aj veľkí. A dve hračky dokonca našli nových majiteľov. Teraz je čas oddýchnuť si, aby boli aj zajtra pripravené a veselé.

Ako prvý sa ozval drevený vláčik vo výklade. Ten už od rána usilovne brázdil svoju dráhu sem a tam. Jemne zahúkal a pomaly sa pohol do svojho útulného depa.

„Dnes som sa veru po koľajniciach poriadne nabehal,“ prehodil. „Už sa teším na oddych. Dobrú noc, kamaráti,“ riekol ospalým hláskom. Jeho kolesá sa zastavili, svetielka na lokomotíve zhasli a čochvíľa už…