Varšavský bazilišok

Už je to dávno-pradávno, keď vo Varšave prebývalo strašné stvorenie. Žilo v pivniciach jedného domu na ulici, ktorej nikto nepovedal inak než Na krivom kolese. Tajomné stvorenie, ktoré naháňalo strach ľuďom zblízka i zďaleka, dostalo meno bazilišok.

Nikto z miestnych netušil, ako vlastne vyzerá, pretože každý, kto sa mu pozrel do očí, skamenel. Hovorilo sa však, že je to obrovský tvor s netopierími krídlami, krokodílím chvostom a nesmierne ostrými pazúrmi. Celé telo mal pokryté tvrdými šupinami a dokázal vraj i chrliť oheň.

Počas dňa bazilišok spal, ale v noci vyliezal do ulíc. Požiare, ktoré založil ohnivým dychom, ničili stavby a márnili ľudské životy. Keď mal netvor hlad, hodoval na dobytku a hydine, kde sa mu len zachcelo.

Niet teda divu, že ľudia dňom i nocou dumali, ako sa ho zbaviť. Z času na čas sa našiel nejaký hrdina ozbrojený štítom a mečom a pokúsil sa netvora zabiť. Ale čakal ho rovnaký osud ako statočných mužov pred ním: bazilišok ho jediným pohľadom premenil na kamennú sochu.

Do Varšavy sa bálo prísť aj samotné slnko, a tak bola celé dni zahalená do smútočných závojov temných búrkových mračien. Ľudia nemali chuť vychádzať von – kto by sa hnal do ulíc, keď mohol kedykoľvek prísť o život?

Jedného dňa do mesta dorazil mladý krajčír. Čudoval sa, keď nikde nestretol ani živú dušu. Trhy boli prázdne, domy mali pevne zabednené dvere i okenice. Krajčír prechádzal jednou uličkou za druhou, až napokon stretol starého žobráka. Ten mu opísal, aké nešťastie Varšavu postihlo, a rýchlo sa utekal schovať.

A čo na to krajčír? Nemal žiadnu zbraň a o boji nič netušil, ale v hrudi mu bilo odvážne a dobré srdce. Keď sa dopočul, čo za obludu obyvateľov tohto mesta sužuje, povedal si, že im pomôže.

Ľudia unavení…