Marián Dyno Burič
O smutnej vŕbe
Ďalší zo série príbehov o škriatkovi Dubíkovi, ktorý tentoraz stretne starú, nešťastnú vŕbu. Podarí sa mu ju však rozveseliť a presvedčiť o tom, že aj ona je užitočná a stále prináša radosť všetkým okolo seba.


Tobi mal dve ruky. Pravú a ľavú rovnako ako ty. Pravá vedela krásne
Obe ruky boli šikovné, skoro stále Tobimu s niečím pomáhali. Lenže on sa k nim nesprával veľmi pekne. A hlavne – nerád ich
Ráno v záhrade ich vyčvachtal
Keď sa šiška konečne odlepila, pribehol k nemu psík
„Tobi, bež si umyť ruky!“ zavolala naňho mamka.
Tobi sa na svoje ruky
„Neboj sa, mami, to je dobré!“ reagoval. Oprášil si ruky o rovnako špinavé
No pravá ruka toho mala už akurát tak dosť. A ľavá presne tak isto. Ruky nevedeli hovoriť, ale keby tú schopnosť mali, asi by povedali: „Tobi, to nemyslíš vážne!“
Lenže to už chlapec tými špinavými rukami schmatol rožok s maslom a zahryzol
Ruky nemôžu len tak odísť ani si nájsť iného chlapčeka. Dohodli sa preto, že sa odmietnu
Tobiho prestala baviť desiata a chcel sa pustiť do stavania veže z kociek. Ale keď si kľakol na zem a…