Krajina orlov

Pred mnohými rokmi, keď ľudia ešte lovili pomocou luku a šípov, sa jeden mládenec vybral skúsiť šťastie v love. Ako kráčal smerom k vysokým horám, začul známy zvuk. Zdvihol hlavu až k oblohe a na vrchole najvyššej skaly zbadal orlie hniezdo. Priamo nad ním sa vznášala vo vzduchu orlica a v pazúroch držala hada. Vyzeral, že je mŕtvy, a tak s ním zosadla k hladnému orlíčaťu, ktoré už nedočkavo pišťalo. Hada nechala v hniezde ako potravu pre svoje mláďa a vzápätí odletela na ďalší lov. Len čo orlica opustila hniezdo a zaletela za obzor, had sa prebral a okamžite na bezbranné orlie mláďa zaútočil.

Toto všetko zdola pozoroval mladý lovec. Pohotovo vytiahol svoj luk so šípmi a presnou strelou hada zasiahol. Potom sa vyštveral až na vrchol skaly, aby sa presvedčil, že orlíča je v poriadku. Keď videl, že malý orol je živý a zdravý, rozhodol sa, že si ho zoberie so sebou a bude sa oň starať. V tej chvíli sa však vracala naspäť k hniezdu orlica. Len čo v diaľke zbadala, ako sa jej ktosi pokúša ukradnúť mláďa, pustila sa strmhlav za ním.

„Ty zlodej, ako sa opovažuješ brať mi moje mláďa?” pustila sa nebojácne do lovca.

„Ten had nebol mŕtvy. Ohrozila si život svojho potomka. Ak by som nezasiahol, orlíča by už nebolo nažive. Teraz si ho beriem domov, aby som sa oň dobre postaral.“

Orlici vyhŕkli slzy. „Chceš vari povedať, že som zlá matka?“ opýtala sa.

„Nie, to si nemyslím. Určite si dobrá a starostlivá matka, ale urobila si veľkú chybu, ktorá mohla tvojho potomka stáť život,“ povedal lovec a pridal do kroku, aby ukázal orlici, že naozaj chce prebrať starostlivosť o jej mláďa.

„Prosím, už to viac nikdy neurobím. Sľubujem. Ak mi ho vrátiš, vynahradím ti to,“ prosila užialená orlica. A následne lovcovi ponúkla svoje…