Súťaž o najlepšiu sieť

Pavúk Oskar sa zobudil, zívol a začal si naťahovať nohy. Keď ste pavúk, rozcvičíte si najprv prvú, potom druhú, tretiu, štvrtú, piatu, šiestu, siedmu a napokon aj ôsmu nohu. A to veru trvá dlho.

Oskar si myslel, že je jediný na planéte a možno aj v celom vesmíre, kto má osem nôh! Vynakladá najväčšiu námahu pri rannej rozcvičke. Veril teda, že porota mu za to pridelí nejaké body navyše. Oskar totiž išiel práve v ten deň na súťaž – súťaž o to, kto vyrobí najlepšiu sieť.

Oskar si prečítal inzerát v novinách a posledné dva týždne usilovne trénoval. Predstavoval si, koľko pavúkov na súťaž príde. Trochu sa tešil a trochu sa aj bál. Dúfal, že najväčší pavúk, vtáčkar, nedorazí, lebo vtedy by Oskar asi nemal šancu na výhru. Takže si hneď ráno zbalil ruksak a vyrazil do mesta.

Keď sa konečne dostal na miesto, kde sa súťaž konala, zostal vskutku prekvapený. Do súťaže sa prihlásilo veľa súťažiacich, no nevidel tam ani jedného pavúka! Nejaká babička držala v rukách dve dlhé palice, vraj nazývané ihlice. Z akéhosi klbka odmotávala vlnu a štrikovala, štrikovala – a vyrábala sieťky.

„To je podfuk!“ krútil hlavou Oskar. Tá babička vlnu iste niekde kúpila a vytvára nejakú mriežku!

V skutočnosti to však bola sieťka na nákup: na pomaranče, chlieb alebo mlieko. Ale to Oskar nevedel.

Hneval sa: „Pavúky si všetko vyrobia samy! Hádam si to porota všimne!“ Rozhliadal sa ďalej a čudoval sa.

Ďalším súťažiacim bol akýsi pán vo vysokých gumených čižmách a v klobúku. Sedel na stoličke a prepletal malú žltú plastovú šípku hore a dole, hore a dole a okolo. Z tenučkého silonu vyrábal hustú rybársku sieť. Primeriaval k nej malú umelú rybku – vraj skúšal, či je sieť dosť hustá, aby sa ňou rybka neprevliekla.

Oskar sa divil ešte…