Šípková Ruženka

Kedysi dávno-pradávno bolo raz jedno kráľovstvo a v ňom nádherný kráľovský zámok. Na zámku žil kráľ so svojou kráľovnou, ktorí mali všetkého nadostač, iba jedno jediné im nebolo zatiaľ dopriate – dieťatko. Každý deň vstávali s nádejou, že jedného dňa sa aj oni budú môcť tešiť z kráľovského potomka.

Raz sa kráľovná prechádzala po záhrade. Počula kŕkať žaby, a keď prišla k jazierku, videla ich vyhrievať sa na listoch lekna. Zrazu k nej jedna zo žiab priskočila a hovorí: „Vaše želanie bude naplnené, najneskôr do roka budete mať dcéru.“

Ako žaba z jazierka predpovedala, tak sa aj stalo. Kráľovnej sa onedlho narodila malá princeznička. Kráľ bol od tej chvíle široko-ďaleko najšťastnejším človekom. Na počesť narodenia svojej dcérky vystrojil veľkolepú slávnosť, aby sa o svoju radosť podelil so všetkými.

Ako bolo zvykom, medzi pozvanými hosťami nesmeli chýbať sudičky, ktoré mali určiť budúci osud kráľovskej dcéry. Sudičiek bolo dovedna trinásť, no kráľ sa od samej radosti pomýlil a na slávnosť pozval len dvanásť z nich.

V deň konania slávnosti bolo v celom kráľovstve veselo. Všade panovala dobrá nálada, ešte aj služobníctvo si po chodbách zámku pískalo. Na hostine sa stoly prehýbali pod obrovským množstvom všakovakých dobrôt. Hostia sa zabávali, tancovali a oslavovali spoločne s kráľovskou rodinou.

O polnoci prišli na rad sudičky so svojimi veštbami pre kráľovskú dcéru. Jedna po druhej predpovedali malej princeznej priaznivý osud – krásu, múdrosť, cnosť, bohatstvo a ďalšie dobré veštby. No ešte predtým, ako prišla na rad posledná z dvanástich pozvaných sudičiek, prerušila slávnosť neočakávaná návšteva. Vo dverách sa objavila trinásta, nepozvaná sudička v dlhých čiernych šatách. Len čo vošla do miestnosti, všetci stíchli a upierali zrak smerom k dverám. V jej pohľade sa zračil hnev – ona jediná nebola na slávnosť pozvaná.

Temným hlasom vyslovila svoju hrozivú veštbu:…