Kedysi dávno žili manželia, ktorí si veľmi želali dieťatko, ale ich prianie zostávalo nevypočuté. Trápili sa preto a vrúcne sa modlili. Jedného dňa sa však stal zázrak: Boh k nim poslal anjela so správou.
„Čoskoro sa vám narodí syn a nebude len taký obyčajný. Bude to silák a hrdina, ktorý oslobodí izraelský národ od nadvlády Filištíncov.“
Manželia mali veľkú radosť, a keď sa im chlapec narodil, pomenovali ho Samson ako slnko. Zo Samsona vyrástol skutočne urastený silák, ktorý sa ničoho nebál. Jedného dňa sa prechádzal po vinici, keď tu naňho zaútočil zúrivý lev. Samson ani okom nemihol a holými rukami si s levom poradil.
Keď sa o tom dopočuli jeho rodičia, zavolali si ho: „Samson, chlapče. Je čas povedať ti pravdu. Takou silou ťa obdaril Boh, aby si mohol konať veľké činy.“
„Ak je to tak, pôjdem do vojny proti Filištíncom a budem bojovať za náš národ,“ rozhodol sa Samson.
Hoci by si ho mama s otcom radšej užívali doma, vedeli, že osudu sa nemôžu vzpierať. Koniec koncov, Samsonovi nebolo rovného, a tak sa o neho nemuseli báť.
Samson bol v boji naozaj nepremožiteľný a dodával Izraelcom odvahu. Keď ho raz nepriatelia chytili a na noc zamkli v opevnenom meste, ráno našli len vyvalenú bránu – Samson bol dávno preč.
Všetko by šlo veľmi dobre, keby sa Samson nezamiloval do krásnej dievčiny menom Dalila. Lenže Dalila bola Filištínka.
Samozrejme, Filištínci sa ju pokúšali zlákať na svoju stranu. Ponúkali jej: „Keď zistíš, odkiaľ sa berie Samsonova sila a ako ho možno poraziť, dostaneš veľké bohatstvo.“
Dalila preto Samsonovu lásku využívala a snažila sa z neho vymámiť jeho tajomstvo. Samson sa dlho vykrúcal rôznymi výhovorkami, ale Dalile dochádzala trpezlivosť.
„Ak mi to neprezradíš, tvoju lásku ti nebudem veriť,“ dobiedzala doňho.
„Dobre…