V jednom lese kdesi v rozprávkovej krajine žila malá elfka menom Entropinka. Viete, ako zvyčajne vyzerajú lesné víly v rozprávkach, blonďavé a modrooké? Tak presne takto vôbec nevyzerala! Mala rozstrapatené hnedé vlasy, v ktorých vial každý prameň iným smerom. Nosievala kabátik a pančuchy s farebnými prúžkami. Ale tie prúžky neboli usporiadané od červenej po fialovú ako dúha. Naopak, vyzerali, akoby niekto dúhu rozstrihal a zložil náhodne.
Entropinka nevedela čarovať, dokonca ani spievať. Bola veselá, hravá a jej kamaráti ju mali veľmi radi, hoci spôsobovala chaos všade, kam zavítala. Aj svoje meno dostala preto, že bola stelesnením entropie. Entropia znamená práve chaos a neusporiadanosť vecí okolo nás. Kadiaľ prešla, vetvičky a ihličie na zemi sa trošku rozhádzali. Potôčik si našiel cestičku nízkym briežkom mimo svojho korýtka. Alebo jazvec, keď išla okolo, netrafil do nory a zbúral si vchod!
Napriek tomu boli všetci v lese spokojní. Všetko bolo vyrovnané aj rozhádzané tak akurát. Stromy rástli, ako chceli, ihličie na nich, ako malo, a vietor všetkým pohojdával tak, aby nebola nuda, ale zároveň sa nikomu nič nestalo. V lese sa skrátka nedá mať upratané tak dokonale, ako v detskej izbičke.
Ale jedného dňa sa v lese z ničoho nič objavila strašná víchrica. Nevedno, odkiaľ prišla – kvílila a vyvádzala, akoby jej najväčším potešením bolo spôsobovať veľký chaos. Rozhadzovala lístie, ničila hniezda a zakrátko bolo všetko v neporiadku. Nič nezostalo tam, kde malo byť. Smrekové ihličie skončilo pozapichované v koreňoch stromov a tie stromy, predstavte si, boli špičkou koruny zaborené v zemi.
Zvieratká boli zúfalé a nevedeli, čo robiť. Navyše, aj s ich elfskou kamarátkou sa dialo čosi zvláštne. Zrazu už nebola drobučká ako lesné srnky, ale zväčšila sa až tak, že pozerala rovno do veľkých žltých očí sovy, ktorá sedávala na najvyššej vetve najväčšieho duba!
Zvierací…
