Príšera Bulgasari

Kedysi dávno existovalo kráľovstvo menom Korjó. Jedného dňa kráľ v tomto kráľovstve rozkázal svojim vojakom, aby našli a pochytali všetkých budhistických mníchov. „Všetky kláštory nech sú pozatvárané a mníchov zavrite do väzenia!“ znel kráľov rozkaz. Bol totiž presvedčený, že mnísi nežijú zbožným životom a zaslúžia si prísny trest. Kráľovi vojaci sa teda ihneď vybrali do kláštorov a vystrašení mnísi sa zas rozutekali kade-tade po krajine, aby unikli pred väzením.

Keď sa jeden z mníchov dopočul o tejto nešťastnej novine, chytro utekal do dediny, kde žila jeho sestra. Poprosil ju: „Sestra, prosím, ukry ma vo svojom dome, inak ma uvrhnú do žalára! Tu ma vojaci určite hľadať nebudú.“

Sestra súhlasila a brata schovala do tmavej komôrky. Mních odtiaľ ani nos nevystrčil, sestra mu tam potajomky nosila jedlo i vodu. Po niekoľkých dňoch však dostala nápad: „Čo keby som ho radšej prezradila vojakom? Keď im pomôžem dolapiť ďalšieho mnícha, iste dostanem nejakú odmenu.“

Ale jej manžel sa dozvedel, akú hroznú vec sa chystá urobiť. A tak len čo vyšla z domu, otvoril tajnú komôrku a povedal mníchovi: „Rýchlo utekaj preč, lebo tvoja sestra ťa šla vyzradiť vojakom! Zanedlho sem prídu a chytia ťa!“

Keď to mních počul, preľakol sa a hneď sa pobral na odchod. Skôr než vykročil z domu, naposledy sa otočil k švagrovi a riekol mu: „Ďakujem ti, že si ma varoval. Nemám sa ti ani ako odvďačiť, lebo nič nemám. No dám ti aspoň toto, čo som vytvoril, kým som sa ukrýval v komore.“ S týmito slovami vložil švagrovi do rúk čosi, čo vyzeralo ako malá figúrka zlepená z hliny, a viac ho už nebolo.

Švagor zvedavo skúmal tento zvláštny darček. Ale beda! Hlinená postavička sa odrazu pomrvila, nečakane vystrčila ostré ihličky a pichla muža do ruky. „Au!“ vykríkol švagor a pustil čudesnú vec…