Príbeh o Thorovi

Jedného dňa sa malý Viking Erik vydal s mamou na pole. Bolo ho treba zorať a rozšíriť, aby budúci rok mohli zožať ešte viac obilia ako tento. Práca to bola ťažká, pretože vedľajšia lúka bola zarastená burinou a plná kameňov. Erik však mame pomáhal s nadšením, a keď našiel obrovský kameň, zavolal na ňu:

„Pozri sa, zdvihnem tento kameň a odhodím ho preč ako veľký silák a nepremožiteľný bojovník!“

Ale hoci sa doň zapieral zo všetkých síl, kameň sa ani nepohol. Po chvíľke márnej snahy sa Erik zvalil vedľa kameňa, úplne vyčerpaný a mrzutý.

Mama ho celý čas sledovala s úsmevom. Potom našla kus hrubej palice, zasunula ju jedným koncom zboku pod kameň a oprela sa o druhý koniec. Obrovský kameň sa odvalil, akoby to bol balík slamy.

Erik najprv vytreštil oči, ktoré sa mu vzápätí zaliali slzami: „Nikdy nebudem dosť silný, aby som bol nepremožiteľným bojovníkom.“

Mama mu však povedala: „Môj milý Erik, aj ten najsilnejší bojovník musí používať rozum. A preto ti dnes porozprávam príbeh o mocnom bohovi Thorovi, ktorý mal silu ako nikto iný, ale jedného dňa sa naučil, že samotná sila niekedy nestačí.

Pred dávnymi časmi žil v sídle všetkých bohov, v Asgarde, silný a mocný boh menom Thor. Bol známy svojou silou a čarovným kladivom Mjölnirom, ktoré používal na ochranu ľudí a bohov pred zlými obrami.

Jedného dňa do Asgardu dorazil obor menom Hrungnir. Bol to veľký a silný obor, ktorý sa rád chválil, že je najmocnejšou bytosťou na svete. Hrungnir bol dokonca taký nafúkaný, že sa rozhodol Asgard dobyť a všetkým bohom ukázať, kto je ich skutočný vládca.

‚Kto sa mi odváži postaviť?‘ kričal Hrungnir, keď vtrhol do mesta bohov. ‚Kto ma porazí v boji?‘

Všetci bohovia sa pozreli na Thora. Ten bol odjakživa ich ochrancom a…