V malebnej dedinke na brehu veľkej rieky žil istý mladý muž. Ten si jedného rána zaumienil, že zájde do odľahlého palmového lesa, aby tam nazbieral čerstvé kokosy, ktoré pôjde potom predávať na miestny trh. Kým však vyrazil na dlhú cestu, musel ešte zájsť za kováčom, aby ukul pre jeho koňa nové podkovy, pretože ho čakala vskutku náročná cesta. A navyše, späť sa mal vracať s obrovským a ťažkým nákladom.
A tak už o chvíľu stál u kováča v dielni. Ten sa hneď aj pustil do práce. Najprv poriadne rozdúchal oheň, aby sa železo v sálavom teple poľahky rozžeravilo, a potom začal kuť jednu podkovu za druhou. Keď boli všetky podkovy hotové, spoločne ich popribíjali koňovi na kopytá. Len čo zatĺkli aj poslednú podkovu, kôň si spokojne zaerdžal.
Tak, a teraz sa mohol konečne pobrať na cestu. Bol veru najvyšší čas, ak sa chcel do večera vrátiť naspäť. Zapriahol teda koňa do dreveného voza, šľahol bičom a už aj sa vydali smerom k hustému lesu. Cesta to bola vskutku veľmi dlhá, pretože najlepšie kokosy rástli na tých najvyšších stromoch, a tie rástli až hlboko v lese. A tak si mladík celú tú cestu spríjemňoval aspoň popiskovaním.
Napokon dorazili až k horskému potoku, čo pretekal hustým lesom. Keď mladík zoskočil z voza, pozrel sa hore nad seba a vo výške zazrel na stromoch množstvo veľkých kokosov. Iba na jednom kokosovníku ich bolo azda päťdesiat.
Tie sa budú dobre predávať – pomyslel si muž. Už ich len dostať dole. Ale ako? – začal dumať.
Stromy boli skutočne poriadne vysoké, niektoré mali určite aj tridsať metrov. Chvíľu tam len tak stál a premýšľal, no zakrátko dostal nápad. Bude ich zhadzovať pomocou kameňov z potoka. Zobral teda väčší kameň a vyhodil ho čo najvyššie. Kameň však preletel tesne…
