Kedysi dávno žil židovský národ v egyptskej krajine. Ale Egypťania sa k Židom nesprávali veľmi dobre. Tí museli tvrdo pracovať a raz dokonca egyptský faraón rozhodol, že z pomsty dá zabiť všetkých malých židovských chlapcov.
Práve vtedy sa v Egypte narodil aj židovský chlapček, ktorému dali meno Mojžiš. Keď jeho mamička začula faraónov hrozný rozkaz, nemohla dopustiť, aby sa jej synčekovi niečo stalo. Uplietla preto z tŕstia košík a poslala malého Mojžiša po rieke Níl.
„Azda chlapca nájdu dobrí ľudia a vychovajú ho ako vlastného,“ nádejala sa smutná matka sledujúc, ako jej synáčika unáša voda.
Nemohla tušiť, že neďaleko sa bude práve kúpať egyptská princezná, faraónova dcéra. Tá chlapčeka našla a zachránila. Keďže bol Mojžiš ešte bábätko, princezná mu najala pestúnku. A náhoda zariadila, že sa ňou stala jeho skutočná mamička.
Mojžiš vyrastal ako kráľovský syn. Ale aj vďaka výchove jeho pravej matky mal židovský národ stále vo svojom srdci.
Keď z neho vyrástol mladý muž, dostal sa do nešťastia. Zbadal faraónovho služobníka, ktorý sa správal nespravodlivo k židovskému robotníkovi a surovo ho bil. Mojžiš mu v tom chcel zabrániť, pustili sa do seba a faraónov služobník pritom zomrel.
To, čo urobil, Mojžiša vydesilo. Vedel, že ho za to čaká krutý trest. „Ach nie, teraz mi nezostáva nič iné, ako utiecť z Egypta,“ rozhodol sa.
Usadil sa v Midjane, kde si našiel dobrých priateľov aj lásku Siporu, s ktorou sa oženil. Myslel si, že tu zostane žiť navždy ako pastier oviec. Ale raz si počas pasenia všimol zvláštnu vec – ker v plameňoch, ktorý nezhorel. Mojžiš podišiel bližšie a zistil, že z kríka k nemu prehovára Boh!
„Musíš sa vrátiť do Egypta a oslobodiť svoj ľud,“ nariadil mu.
Mojžiš sa bál a nevedel, ako to má urobiť. Ale Boh…