Katarína Gondová
Záhada vo Veronikinej izbe
Veronika zabúda na mnoho vecí. Preto niet divu, že keď dostane do daru kvietky, hneď jej vyfučí z hlavy, že by ich mala polievať. Vtedy sa však v jej detskej izbe začnú diať podivuhodné veci...


Prišiel raz mladý
„Ale tvojím otcom je naozaj boh. Pozri sa hore. Slnko, ktoré každý deň vychádza na obzore, je tvoj otec. Každý deň ťa sleduje, ako rastieš, učíš sa nové veci a hráš sa s kamarátmi,“ láskavo mu vysvetľovala matka.
„Dovoľ mi ho navštíviť. Chcem ho spoznať,“ dožadoval sa Faethón.
Matka napokon privolila a ukázala synovi cestu: „Pôjdeš stále na východ, až prídeš k vysokej skale. Vyberieš sa kľukatým chodníkom a prídeš na jej vrchol. Tam nájdeš slnečný hrad a v ňom svojho otca Hélia.“
Faethón si rýchlo pobalil veci, zabuchol
Faethón prešiel hradnou bránou a musel si zakrývať oči, pretože zlaté svetlo zaplavovalo nádvorie tak silno, až sa bál, že oslepne. Všade navôkol sa prechádzali bohovia a nymfy hrali na harfách božské
„Vitaj, milý synak. Čomu vďačím za tvoju návštevu?“ privítal ho otec.
Mladý muž sa rozhovoril: „Všetci sa mi smejú. Tvrdia, že si len vymýšľam a nie som tvojím synom. Urob, prosím ťa, niečo, aby si im dokázal, že si naozaj môj otec.“
Hélios podišiel k Faethónovi, pohladil ho a riekol: „Si mojím synom. Môžeš si priať čokoľvek a ja to splním.“
Faethón od radosti
„Vyber si,…