Faethón

Prišiel raz mladý Faethón, syn boha slnka Hélia, domov veľmi nešťastný a posťažoval sa mame: „Nikto mi neverí, že môj otec je boh. Všetci sa mi smejú a vravia, že si vymýšľam.“

„Ale tvojím otcom je naozaj boh. Pozri sa hore. Slnko, ktoré každý deň vychádza na obzore, je tvoj otec. Každý deň ťa sleduje, ako rastieš, učíš sa nové veci a hráš sa s kamarátmi,“ láskavo mu vysvetľovala matka.

„Dovoľ mi ho navštíviť. Chcem ho spoznať,“ dožadoval sa Faethón.

Matka napokon privolila a ukázala synovi cestu: „Pôjdeš stále na východ, až prídeš k vysokej skale. Vyberieš sa kľukatým chodníkom a prídeš na jej vrchol. Tam nájdeš slnečný hrad a v ňom svojho otca Hélia.“

Faethón si rýchlo pobalil veci, zabuchol dvere a vybral sa na dlhú cestu na východ. Keď sa blížil ku skale, už z diaľky videl žiarivý hrad, z ktorého šľahali zlaté plamene až k nebesiam.

Faethón prešiel hradnou bránou a musel si zakrývať oči, pretože zlaté svetlo zaplavovalo nádvorie tak silno, až sa bál, že oslepne. Všade navôkol sa prechádzali bohovia a nymfy hrali na harfách božské melódie. Keď sa dostal do hlavnej siene, zbadal na tróne sedieť boha Hélia.

„Vitaj, milý synak. Čomu vďačím za tvoju návštevu?“ privítal ho otec.

Mladý muž sa rozhovoril: „Všetci sa mi smejú. Tvrdia, že si len vymýšľam a nie som tvojím synom. Urob, prosím ťa, niečo, aby si im dokázal, že si naozaj môj otec.“

Hélios podišiel k Faethónovi, pohladil ho a riekol: „Si mojím synom. Môžeš si priať čokoľvek a ja to splním.“

Faethón od radosti zatlieskal. Dlho nerozmýšľal: „Každý deň vyrážaš na oblohu vo svojom slnečnom voze ťahanom zlatými koňmi. Chcem raz riadiť ten voz od východu až na západ. Keď ma uvidia na oblohe, všetci uveria, že som tvojím synom.“

„Vyber si,…