Príbeh o Lokim

Bolo krásne mrazivé ráno a malý vikingský chlapec Erik sledoval svojho staršieho brata a ostatných chlapcov, ako sa hrajú na bojovníkov. Rád by sa k nim pridal, lenže vedel, že ho nebudú brať vážne, pretože je oproti nim mladší a menší.

Rozhodol sa teda použiť malú lesť. Zatiaľ čo chlapci sledovali, ako nad ich hlavami krúži veľký dravec, a nedávali pozor, schoval ich drevené meče za veľký kameň. Ak nenájdu svoje zbrane, vezmú ma do hry, pomyslel si.

Keď sa chlapci vrátili, naozaj svoje meče nemohli nájsť. „Čo sa stalo? Kde sú?“ pýtali sa zmätene.

Erik sa tváril nevinne, ale jeho mamička, ktorá všetko videla z diaľky, vedela, čo urobil. Po chvíli neodolal a začal sa smiať. „To ja som ich schoval! Chcel som, aby ste sa so mnou hrali! Uznajte, že som šikovný!“

Mama pristúpila k synovi, položila mu ruku na plece a začala mu láskavo dohovárať: „Erik, ľstivosť a klamstvo ti môžu niekedy priniesť výhody, ale nie vždy to dopadne tak, ako si predstavuješ. Múdry bojovník vie, že triky by sa nemali používať na úkor druhých.“

Potom ho priviedla k ohňu. „Poď, posadíme sa a ja ti poviem príbeh o Lokim – bohu, ktorý bol možno najmúdrejší zo všetkých, ale jeho chytráctvo ho často dostávalo do problémov.

Kedysi veľmi, veľmi dávno žil v sídle všetkých bohov, v Asgarde, aj boh menom Loki. Medzi ostatnými bohmi bol známy ako najmúdrejší a najprešibanejší. Dokázal vymyslieť také triky, ako nikto iný na svete. Ale často zabúdal, že nie každá lesť je dobrá a že môže ublížiť aj tým, ktorých má rád.

Práve v tom čase chceli dať bohovia postaviť okolo Asgardu veľmi vysoké hradby. Mali ich chrániť pred zlými obrami. Bola to obrovská, ťažká práca.

Loki sa rozhodol, že si z nich trochu vystrelí. Ponúkol…