Tereza Sebesta
Daždivá uspávanka
Za oknami prší a my si môžeme pri tejto zvukovej kulise spoločne odpočinúť. Oddýchnime si s touto krátkou uspávankou a zaspávajme za zvukov jemného dažďa.
Bol nádherný horúci
Vlastne odpočívalo iba jeho telo. Jeho myseľ neustále pracovala, tak ako sa na veľkého učenca a mudrca patrí. Nasreddin sa pohrúžil hlboko do svojich myšlienok. Zadíval sa do koruny mohutného stromu a začal premýšľať o božej
„Boh je skutočne všemohúci a najmúdrejší zo všetkých. Ale prečo stvoril taký obrovský strom ako tento, aby na ňom rástli len drobné oriešky? Bolo to od neho naozaj múdre? Načo je vlastne ten kmeň taký hrubý a konáre také
Rozhliadol sa okolo seba a v diaľke zazrel pole. Povedal si: „Iste by bolo múdrejšie, keby rástli na stromoch napríklad tekvice. Veď tie teraz rastú na tenkých výhonkoch, ktoré sa pod ich váhou celé prehýbajú. Veru, bolo by omnoho lepšie, keby orechy rástli na jemných výhonkoch a tekvice na veľkom, silnom strome.“
Netrvalo dlho a myšlienky sa mu
Odrazu však –
Mudrc sa okamžite prebudil a pošúchal si boľavé
„Chvála Bohu! Skutočne je najmúdrejší! Veď keby bol svet stvorený podľa mojej múdrosti, teraz by mi zo stromu nespadol na hlavu orech, ale tekvica. To by bola