Prečo sa slnečnice otáčajú za slnkom

„Oci, pozri na tie krásne slnečnice!“ zvolala Dorotka, práve keď s ockom prechádzali okolo slnečnicového poľa. Hneď po obede sa spolu vybrali na bicykloch k babičke a dedkovi a už sa vracali domov. Slniečko príjemne hrialo, vtáčiky spievali a Dorotka si veselo spievala s nimi. Teraz však opatrne zastavila na kraji cesty a otočila sa za ockom, ktorý šiel za ňou.

„Oci, poďme sa pozrieť bližšie,“ poprosilo ho dievčatko. Ocko zastavil za svojou zvedavou dcérkou a s úsmevom odvetil: „Prečo nie?“

Dorotka nadšene zajasala, obaja si zložili prilby a bicykle postavili vedľa slnečníc. Dievčatko sa k nim hneď rozbehlo. „Páni!“ zvolalo s údivom, hnedé očká doširoka otvorené. „Tie slnečnice sú väčšie než ja!“ Snažilo sa vyskočiť ako najvyššie dokázalo. Chcelo byť rovnako veľké ako tie žiariace kvety, ktoré sa tu jeden vedľa druhého ľahučko hojdali a rozprávali s miernym teplým vetríkom.

Ocko Dorotku zdvihol do náručia a naraz bola vyššia než všetky slnečnice. Bez problémov dovidela na celé široké pole. Slnečníc bolo tak veľa, až z toho prechádzal zrak.

„Nejakú by sme mohli odtrhnúť a doniesť domov mame,“ napadlo Dorotke. „Určite by ju to potešilo!“

Otecko neváhal, Dorotku postavil na zem a na okraji poľa vybral tri krásne slnečnice. Odtrhol ich a opatrne položil do trávy. Potom prišiel k jednej slnečnici, ktorá hrdo stála medzi ostatnými a vzpínala sa k blankytnej oblohe. Vylúpol z nej niekoľko čiernych semienok, podišiel k Dorotke a otvoril dlaň.

Dievčatko sa na ne skúmavo pozrelo: „Načo sú také semienka?“

„Slnečnicové semienka sú veľmi zdravé a chutné,“ odpovedal ocko. „Preto ich doma tak radi jeme. Majú veľa vitamínov a sú dôležité najmä pre deti. Obsahujú látky, ktoré sa starajú o to, aby ste dobre rástli.“

„Áno, veď doma s mamkou pečieme slnečnicový chlebík, ktorý je plný semienok a veľmi mi chutí,“…