Pohánka Johanka sa rada zdobí. Teda, nevie sa zdobiť sama. Zdobí ju dievčatko Kristínka, keď si pripravuje obľúbenú pohánkovú kašu. Kristínka je veľmi tvorivá a plná nápadov, tak vždy vymyslí niečo nové. Včera kašu z pohánky ozdobila jahodami, mandľami a stružlinkami horkej čokolády. Predvčerom zas Kristínka s mamkou uvarili pohánkové krúpy a pridali k nim toľko farebnej zeleniny, až z toho zrak prechádzal. Farebnou zeleninou dokonca dokážu spestriť napríklad aj pohánkové cestoviny a mnoho ďalších jedál s pohánkou. A tak vyzerá pohánka Johanka každý deň inak.
Dnes však zostalo v kuchyni ticho. Jej obyvatelia to ešte netušili, ale Kristínka odišla s mamičkou na prázdniny k starej mame. Pohánka Johanka márne čakala, kedy si ju kučeravé dievčatko zas vytiahne, uvarí a ozdobí. Nikto neprichádzal. Johanka ležala v skrini v sklenenej fľaši a smutne vzdychala.
Našťastie to začulo jabĺčko Kubko, ktoré ležalo na kuchynskej linke v košíku s ovocím.
„Čo sa deje, kto to tam tak smutne vzdychá?“ spýtalo sa zvedavo.
„Ja, pohánka Johanka!“ ozvalo sa zo skrine. „Som smutná. Kristínka nie je doma a mne sa cnie. Nemôžem sa dočkať, kedy príde, uvarí zo mňa nejakú dobrotu a hlavne ma ozdobí. Je veľmi šikovná, dokáže to krásne.“
„Však ja viem,“ odvetilo jabĺčko Kubko, „ale neboj sa, je tu predsa ešte ocko.“
Johanka si vzdychla. „Keď varí ocko, vôbec si ma na tanieri neozdobí. Ležím tam len tak, vo svojom tmavom kabátiku. Nikde žiadna veselá farbička. Nikde ani malá ozdôbka. Vieš, Kubko, ja som smutná i preto, že sa neviem aspoň trošku ozdobiť sama. Chcela by som byť krásna.“
„O čom to hovoríš?“ divilo sa jabĺčko Kubko. „Johanka, buď rada, že si u Kristínky a jej rodiny, ktorej veľmi chutíš. Predstav si, že by si bola u nejakých ľudí, ktorí ťa nechcú ochutnať. Ako…
