Prečo má gepard fľakaté líca

Už od skorého rána sa slnko poriadne opieralo do vyprahnutých plání afrického kontinentu, a preto sa aj lovec z miestneho kmeňa pred ním ukrýval v tieni stromov. Odtiaľ sústredene pozoroval gazely, ktoré sa pásli neďaleko. Bezstarostne sa prechádzali rozsiahlou rovinou a hľadali posledné zelené listy na kríkoch. Aj napriek tej obrovskej horúčave našli dvaja veľkí samci v sebe ešte dostatok energie na to, aby sa medzi sebou pobili o vodcovstvo v ich stáde. Narážali do seba ako barany a šermovali svojimi dlhými ostrými rohmi.

Lovec tento ich súboj so záujmom sledoval, ale vzápätí si uvedomil, že aj jeho zakrátko čaká náročná úloha. Totiž práve on bol vyslaný náčelníkom kmeňa, aby zabezpečil potravu pre ostatných ľudí z ich osady. A uloviť takú gazelu si vyžaduje skutočne veľa úsilia a zručnosti. A tak popritom, ako sledoval početné stádo, začal si pripravovať svoju loveckú kopiju. Opatrne brúsil jej čepeľ, keď vtom začul v tráve akýsi šuchot. Prizrel sa bližšie, a iba kúsok od neho zbadal gepardicu, ktorá sa nenápadne plížila smerom ku gazelám. Niektoré z nich sa akurát vzdialili od hlavného stáda. Pobehovali obďaleč, pričom vôbec netušili, aké nebezpečenstvo im hrozí. Mrštná šelma odrazu vybehla vpred s nevídanou silou. Schmatla najbližšie kráčajúcu gazelu, a následne sa vystrašené stádo rozutekalo na všetky možné strany.

Lovec to celé v tichosti sledoval z bezpečnej vzdialenosti. Zdalo sa mu, že gepardica sa ani príliš nemusela namáhať a poľahky sa dostala ku svojej koristi. Na rozdiel od lovcov z kmeňov, ktorí sú častokrát na love aj celučičký deň, a ešte k tomu musia vynaložiť nemálo úsilia, aby svoju kopiju hodili presne a s dostatočnou silou. Nateraz to však bolo už aj tak jedno, pretože vyplašené gazely sa dávno rozpŕchli po okolí. Lovec naďalej nebadane pozoroval gepardicu, ktorá už svoju korisť ťahala za sebou…