Povesť o vernom koníkovi Šemíkovi

Kedysi dávno sa ľudia na území dnešného Česka venovali najmä hospodárstvu. Pásli kozy a kravy a pestovali všelijaké plodiny od obilia až po ovocné stromy. Každý sa niečím zaoberal, krajina bola úrodná a nikto netrpel hladom.

Vládcom tejto krajiny bol vtedy knieža Kresomyseľ, ktorý sídlil v Prahe, na hrade menom Vyšehrad. Svoj názov dostal podľa toho, že sa týčil vysoko nad riekou Vltava. Panovník mal z tohto miesta dobrý výhľad na celý kraj a jeho strážcovia tak vždy rýchlo spoznali, keď sa blížilo nebezpečenstvo.

Raz sa ku Kresomysľovi doniesla správa o tom, že neďaleko Prahy sa objavilo nálezisko striebra. Chamtivému vládcovi sa len tak zaleskli oči. Hneď si predstavil truhlice plné strieborných mincí a šperkov. Rýchlo dal zvolať skupinu skúsených baníkov a riekol im:

„Milí poddaní, bohatstvo našej krajiny je vo vašich rukách. Urýchlene sa pustite do práce a začnite kopať bane.“

A tak sa začali veľké prípravy na ťažbu a potom aj na spracovanie striebra. Čoraz viac mužov na príkaz kniežaťa deň čo deň zostupovalo do baní. Striebra bolo mnoho a bolo s ním viac práce, než sa očakávalo. A preto väčšina roľníkov zanechala svoju prácu, opustila polia a začala pracovať v baniach.

Ale čím viac ľudí pracovalo v baniach, tým viac polí zostávalo ležať ladom. Namiesto obilia tam rástla burina. Čoskoro bolo isté, že ak sa niečo nezmení, ďalšia žatva bude veľmi malá a nebude dostatok chleba na celú zimu.

Keď to richtári okolitých miest zistili, vydali sa za kniežaťom Kresomysľom. Vysvetľovali mu: „Vaša jasnosť, žiadne striebro na svete nie je dôležitejšie než dostatok jedla. Dovoľte ľuďom obrábať ich polia!“

Kresomyseľ však tak veľmi túžil po bohatstve, že dal richtárov zo svojho sídla bez milosti vyhodiť.

Jeden zo starostov, menom Horymír, sa však nedal odbiť. Aj naďalej protestoval proti…