Osol, stôl a palica

Mladý chlapec, ktorého všetci poznali pod menom Jack, sa jedného dňa rozhodol, že utečie z domu, pretože jeho otec bol na neho príliš krutý. A tak zatiaľ čo otec robil na poli, Jack si zbalil svoje veci, buchol dverami, a už ho nebolo.

Utekal, čo mu sily stačili, až narazil na starenku, ktorá pri ceste zbierala drevo. Jack si ju nevšimol a vrazil priamo do jej košíka s drevom. To sa, samozrejme, rozletelo všade naokolo. Starenka sa však na neho vôbec nehnevala, mala veľmi láskavú povahu. Spoločne pozbierali všetko rozsypané drevo a starenka potom chlapcovi navrhla, či by jej nechcel slúžiť, že mu dobre zaplatí. Ona už toľko nevládze, a preto by nejakého pomocníka veľmi uvítala. Jack bol po dlhej ceste už poriadne unavený a aj muzikanti mu v bruchu vyhrávali, a tak starenkinu ponuku prijal.

Čas plynul ako voda, a po dvanástich mesiacoch si starenka zavolala Jacka k sebe, že má pre neho odplatu, ktorú mu prisľúbila. Chlapcovi podarovala oslíka. Ale nebol to len taký obyčajný osol. Keď ho Jack potiahol za obidve uši, oslík sa hneď ozval, a vtom sa z jeho úst začali sypať zlaté dukáty.

Jack sa tejto odmene nesmierne potešil, razom vysadol na oslíka a vybral sa naspäť domov. Cestou dukáty rozdával chudobným pocestným, pretože vedel, že oslík mu vysype ďalšie, ak bude potrebovať.

Podvečer prišiel k jednému hostincu. Nazrel cez okno dovnútra a videl, ako sa tam ľudia dobre bavia, pijú či jedia do sýtosti. A keďže už aj on poriadne vyhladol, vošiel dnu, že si aj on niečo dobré zaje. Priamo od hostinského si šiel pýtať čosi dobré pod zub. No ten ho nechcel obslúžiť skôr, kým nezaplatí. A tak Jack odviedol svojho oslíka do maštale vedľa hostinca a potiahol za uši. Z oslíka začali ihneď vypadávať dukáty. Avšak v stene bola malá…