Ludmila Bakonyi Selingerová
Zajac, strážca z totemu
Pozrime sa do krajiny Indiánov, ich tradícií a zvykov. Podľa čoho si vyberajú zvieratá na svoj totem? A podarí sa tam dostať aj malému zajkovi? To všetko sa dozviete v tejto rozprávke.
V jednej malej dedine žil vychýrený
Za ten čas, čo čakal, kým sa dopečú rožky, sa okato nudil. Pozeral do pece, zíval a dramaticky vzdychal.
Jeho otec sa už na to nemohol dlhšie dívať, tak sa syna opýtal: „Čo si mám s tebou počať? Všetko som ťa naučil, recepty ti odovzdal, a ty mi tu vyzivuješ. Veď pekáreň bude jedného dňa tvoja!“
Janko pozbieral odvahu a povedal otcovi: „To všetko viem, oci, a som ti za to vďačný. Ale pravdou je, že sa tu nudím. Nikdy som nebol mimo dediny, nič som doteraz nevidel, poznám iba rozpálenú pec. A to ma nebaví. Chcem vidieť svet! Chcem sa naučiť viac než len hniesť
Starý pekár si povzdychol a pokýval hlavou: „Čo už mám s tebou robiť, tak bež. Keď sa vrátiš, pekáreň tu bude na teba čakať. Ak nie, svet pôjde ďalej. Radšej nebudem mať žiadneho pomocníka než takého znudeného, ako
A tak si Janko zbalil zopár nevyhnutných vecí, balíček maslových croissantov k tomu – a vydal sa na cestu. Išiel pešky a rovno za
Keď jedného dňa došiel do ďalšieho mestečka, zašiel na večeru do tamojšieho hostinca. Nestrácal čas a rovno sa opýtal miestnych, či nie je v okolí čosi zaujímavé.
„Máme tu draka,“ oznámil mu s vážnou tvárou jeden zo štamgastov.
Janko od údivu vyvalil oči, ale zvyšok stola prepukol do hurónskeho
„Je skutočne desivý,“ vyhlásil druhý a nasledovala nová salva…