O rozvadených písmenkách

Kde bolo, tam bolo, takmer v každej knižke si spokojne žilo CH. Bolo špeciálne, pretože sa skladalo z dvoch písmeniek: C a H. Je pravda, že niekedy C a H do seba trošku štuchali. A občas, keď sa nejaké dieťa pomýlilo a napísalo v diktáte hc namiesto ch – napríklad v slove hclieb –, písmenko H sa chichotalo a malo radosť. Aspoň raz bolo z tejto dvojice prvé.

Takto si pekne nažívali, keď tu zrazu sa jedného dňa prestali kamarátiť. C hundralo na susedné H: „Načo mi vlastne je? Iba ma zdržiava.“

„Prečo musím byť stále druhé v poradí?“ pechorilo sa zas písmenko H. Robilo teda všetko preto, aby sa deti mýlili a robili chyby. A deti písali: hcameleón, hcobot, hcodba.

Bolo to každým dňom horšie. Začali sa strkať, neprestajne sa hádať a nadávať si: „Ty háčková stolička, nikto ťa nechce čítať. Všetci si ťa mýlia s N a K… a ktovie s čím ešte!“ kričalo písmenko C.

Písmenko H sa nedalo a vrieskalo: „Nenaparuj sa, ty krúžok roztrhaný, teba si mýlia s hocakým O! Nechcem v knižkách trčať vedľa teba!“

A potom sa písmenko C tak rozzúrilo, že odhryzlo z písmenka H jednu nožičku. Ale H mu ten hryzanec ihneď vrátilo, takže sa už ani nedali poriadne prečítať.

Vtedy sa začali hádať aj ostatné písmenká. Všetky guľaté držali palce písmenku C. Takže O aj G vykrikovali: „Zmiznite, písmenká H!“

A naopak, všetky špicaté písmenká zas držali palce H-áčku a hučali: „Tučniaky okrúhle, practe sa preč!“

V každej knižke to naraz vyzeralo ako na smetisku. Písmenká boli poprehadzované, pomiešané a nikto nevedel už takmer nič prečítať. Vyzeralo to asi takto: Cccoeoeoeppp!!! Bbbdttthhíííhhíí!!! Bola to úplná vojna.

Keď ľudia knižky otvorili a zbadali stránky s popletenými písmenkami, niektorí zostali smutní: „Taká…