O pažravom vysávači

V dome rodiny Chuchvalovcov býval aj jeden vysávač. Nebol to však len taký hocijaký vysávač. Bol totižto veľmi pažravý. Miloval prach, špinu, nečistoty a rôzne smietky. Najradšej by vysával každý deň – teda jedol by každý deň. Ráno čo ráno, keď ešte celá rodina spala, sa vybral na obchôdzku a prebehol celý dom. Pochutnal si na prachu, hline i kamienkoch, ktoré deti pozanášali do chodby. Zlupol aj mačacie chlpy a granule, ktoré ostali na dlážke v kuchyni. Ba dokonca vysal aj tie, ktoré boli v miske pre mačku Lízu.

„Mňam, mňam. Už som vyoblizoval celý dom, ale ešte by som si dal aj nejaký dezert,“ povedal si vysávač sám pre seba.

Vtom sa k nemu prikradla mačka Líza a hovorí mu vyčítavo: „Veď si zjedol všetky granule, ktoré som mala v miske! Čo budem teraz raňajkovať?“ vypliešťala oči.

„Nemáš tu robiť neporiadok, ja som len poupratoval, čo bolo treba. Na to si ma rodinka Chuchvalovcov kúpila, nebudem tu predsa len tak ležať kdesi v kúte,“ ohradil sa vysávač.

Kamilka, staršia dcéra, bola hore prvá. „Líza, ty si ale rýchla, dnes si všetko pekne popapkala,“ povedala pri pohľade na Lízinu prázdnu misku.

Otec Chuchvalec prišiel hneď za ňou a hovorí: „Ešte len oči rozlepím a celý dom sa nám už krásne leskne čistotou. Vskutku výborný robotický vysávač sme kúpili.“

Vysávač sa v duchu zaradoval a hovorí si: To je skvelé, že sú so mnou spokojní. A ešte k tomu som si tak dobre pochutil. Možno by som mohol povysávať aj záhradu, tam to bude určite chutnejšie. Hmmm, taká čerstvá trávička…

A veru, hneď poobede, zatiaľ čo rodinka bola na malom výlete, sa vysávač vybral cez mačacie dvierka do záhrady, aby vyskúšal čerstvú ďatelinku.

„Mňam, mňam, to je ale dobré jedlo. A aké je len šťavnaté,…